Chlapec v okne

"6"

„Si si bol zaplávať?“ opýtal sa ma Tomáš, ktorý práve vystupoval z auta.
„Také niečo,“ odvetil som. Nechcel som, aby ma mal za úbohé decko, ktoré sa ani brániť nevie.
„Ja neznášam plávanie,“ zasmial sa, „vlastne celkovo šport veľmi nemusím.“
„Ja tiež,“ povedal som, nečakal som na odpoveď a vbehol som dnu. Nemal som na nikoho náladu, chcel som len zaliezť do sprchy, zmyť zo seba tú hnusnú hajzľovú vodu a v kľude sa vyrevať.

Toto nebolo prvýkrát, čo mi to spravili. No nerobili to často, nechceli riskovať že by ich prichytil nejaký učiteľ. Radšej si ma počkali, šli so mnou zo školy (alebo za mnou), a zbili ma niekde vonku.

V kúpeľni som strávil asi hodinu, potom odtiaľ som šiel do kuchyne spraviť si čaj, ktorý som si vzal do izby. Tam som popíjal čaj a rozmýšľal. Mal by som sa naučiť brániť a nejak im to vrátiť. Lenže ako?

Popustil som uzdu fantázii, a onedlho už moju myseľ zaplňovali rôzne predstavy, kde som tým idiotom rozmlátil ksichty a pomstil sa im. Musel som pri tom zaspať, zobudil som sa na to, že mnou trepal Aďo.
„Si v pohode?“ spýtal sa.
„Jasné. Čo chceš?“
„Nevidel si moju peňaženku? Neviem ju nájsť,“ bol zúfalý.
„Náhodou videl. Máš ju na kuchynskej linke,“ povedal som mu.
„Vidíš, jasné! Úplne som zabudol, že som si ju tam dal,“ vybehol z mojej izby. Určite zas šiel von chľastať. Namiesto toho aby sa učil na zajtrajšiu písomku. Som zvedavý ako zmaturuje.

Až keď som sa úplne prebral, zacítil som bolesť v rukách. Skontroloval som si ich - mal som tam modriny. Fakt super. Dúfam, že si to mama nevšimne. Asi bude lepšie, keď budem nasledujúcich pár dní nosiť tričká s dlhým rukávom. Alebo mikiny.