Chlapec v okne

"21"

Nejak sa mi nechcelo veriť, že v tom Dávid nemal prsty. Keď to nebol on, kto teda? To on a jeho kamoši vždy navádzali všetkých na to, aby ma neznášali, vždy všetko začali oni. Inú možnosť som nevidel. Rozhodol som sa neriešiť to, radšej sa psychicky pripravím na ďalšie dni v škole, na možné nepríjemné správy, na kolovanie tej fotky po internete a na Dávida. Len prvý deň v týždni, a mal som všetkého dosť.

Išiel som sa učiť, no občas mi zrak skĺzol k Tomášovmu oknu, a spomenul som si na náš spoločne strávený víkend, potom na kino a na tú fotku a bol som mysľou niekde úplne inde. Takto sa fakt nedá učiť. Vzdal som to a zabuchol som učebnicu. Rozhodol som sa ísť navštíviť Aďa do izby, no keď som uvidel, že spí, povedal som si, že ho nebudem otravovať. Vzal som si veci na učenie do obývačky, tam by ma nemalo nič rozptyľovať. Dám učeniu ešte jeden pokus. Ak to nevyjde, asi si vezmem príklad z brata a tiež pôjdem spať. Našťastie sa mi tentoraz darilo.

Ďalšie dni boli strašné. Hoci Dávid ostatným zakázal čo i len dotknúť sa ma, posmešky prichádzali zo všetkých strán. Cez prestávky som musel mať na ušiach slúchadlá, a na plné pecky som si púšťal pesničky, ktoré mi odporučil Tomáš. V stredu som bol ešte nervóznejší, pretože hneď po škole som mal ísť k Dávidovi. Predstavoval som si všetky možné scenáre, ako to bude asi vyzerať (všetky boli hrôzostrašné). Našťastie sa ani jedna z mojich predstáv nenaplnila.

„Ty si ten Dávidov spolužiak, s ktorým má robiť úlohu?" spýtala sa ma jeho mama, keď sme vošli do jeho domu. Prikývol som. Začala sa ma vypytovať nejaké otázky ohľadom školy, aké mám známky, kam chcem ísť na strednú a podobne. Známky som mal dobré, a chcel som ísť na gymnázium, a to v nej asi vzbudilo dojem.
„Prečo nemôžeš byť aj ty takýto?" spýtala sa Dávida, a potom sa obrátila ku mne „namiesto učenia sa často fláka s tými svojimi kamarátmi, ktorí ho len ťahajú na zlé cesty. Chodí aj na doučovania, ale vôbec sa nesnaží. Je úplne iný ako jeho starší brat, ten sa vždy snažil a bol vo všetkom najlepší."
„Môžeš ma prestať porovnávať s Filipom? Nie som on, ani nikdy nebudem!" povedal Tomáš, a povedal mi nech idem za ním.

„Prepáč, stále do mňa takto rýpe, a to si ešte nezažil môjho otca," povedal zatiaľ čo zapol počítač a zhrnul si zo stolu neporiadok.
„Vždy sú takí?" opýtal som sa.
„Hej."
Ako som Dávida doteraz neznášal, teraz mi ho bolo trochu ľúto. Keby sa nesprával ako debil, vedel by som si predstaviť, že by sme sa normálne bavili.
„Tak teda pustíme sa do toho? Potrebujem dostať čo najlepšiu známku," povedal. Vybral som si poznámky, kde som mal poznačené veci k tej prezentácii, a položil som to pred počítač. Dávid naťukal názov našej témy do googlu a ako prvá mu vyskočila wikipedia.

„,Nemôžeš len skopírovať všetko z wikipedie a vložiť to do prezentácie, veď to je príšerné," pozastavil som sa nad tým, čo spravil.
„Veď to trochu upravíme, teda dúfal som že by si to mohol upraviť ty. Máš text, tak ho len dáš do nejakej krajšej podoby," povedal mi jeho plán, ktorý stál za hovno.
„Tak v prvom rade potrebujeme aj viac zdrojov. A určite tam nebudeme dávať taký hustý text. Pusti ma k tomu," povedal som. Mal som pocit, že je beznádejný prípad. Pustil som sa do toho, on stál za mnou a počúval ako mu vysvetľujem, čo a ako, aby tam boli najzákladnejšie informácie, obrázky a aby to vyzeralo dobre. Vyzeralo to, že tomu trochu porozumel. Uznal, že takto to vyzerá omnoho lepšie. Veď s tým je aj viac roboty.

Spravili sme väčšiu časť, dokonca aj on spravil pár slajdov, ktoré vyzerali celkom k svetu. Dohodli sme sa, že to dokončíme v piatok.
„Vieš, že si celkom v pohode?" povedal.
„No a preto ma šikanujete, však?" opýtal som sa posmešne. Inokedy by som si nedovolil rozprávať sa s ním takýmto tónom, no nejak som si za tie dve hodiny zvykol, že vie byť aj normálny. Ale to sa po pondelku zrejme vráti späť k normálu.
„Uznávam, že to asi fakt nie je od nás pekné," poškriabal sa za krkom, „mrzí ma že sa tak správame, hlavne ja, to ja som všetkých na to navádzal."
„Hej, taká otázka. Fakt nemáš nič spoločné s tou fotkou?" opýtal som sa.
„Prisahám," povedal.