Čo ma veľmi potešilo, bolo, že mal v izbe veľa kníh. Našiel som medzi nimi také, ktoré som mal veľmi rád, ale aj také, o ktorých som v živote nepočul.
„Máš rád knihy?“ spýtal sa ma, keď videl, ako pohľadom kĺžem po poličkách. Prikývol som.
„Tak si môžeš nejakú požičať.“
„Fakt?“ bol som prekvapený, že aj keď sa veľmi nepoznáme, je ochotný mi požičať knihu.
„Jasné. A mohol by si mi za to ukázať okolie. Teda ak s tým nebudeš mať problém. Rád by som vedel kde čo je, a teba tu zatiaľ poznám najlepšie,“ povedal. Jeho návrh znel dobre, preto som hneď súhlasil.
Kníh tu mal veľa, čo veľmi nepomohlo mojej nerozhodnosti, a preto mi nejakú musel vybrať on. Našťastie trafil takú, čo som ešte nečítal.
Od neho sme šli hneď k nám - Tomášovu knihu som položil na stôl do obývačky - a mohli sme ísť na prehliadku okolia. Dúfal som len v jedno - že nestretneme Dávida.
YOU ARE READING
Chlapec v okne
Teen FictionTim má pätnásť a neznáša ľudí zo svojej školy, lebo ho šikanujú a posmievajú sa mu. Keď zistí, že bude mať nových susedov, modlí sa za to, aby nemali decko, ktoré by sa pridalo k ľuďom, ktorí mu ubližujú. Našťastie je to obyčajná rodina s milým syno...
