Touto časťou asi veeľa z vás poteším ! :D (dúfam:D)..konečne :3 ale tak, nič netrvá večne 3:) už som raz spomínala, že píšem podľa svojej nálady /určite to tak robí väčšina ľudí, ktorí majú vzťah k písaniu/ a teraz ju mám dosť na hovno :D pár týždňov, možno mesiacov...niekedy proste ani nemám chuť písať, inokedy by som písala najradšej celý deň..ach jaj, nenávidím tieto stavy:D
soo.. LIKE & COMMENTS poteší :*
Hope u like it x
Horanka_xx
35.časť
„Zjedla si si jazyk?,“ spýtala sa s úsmevom.
„Ja asi áno, ale tebe sa nejak rozviazal,“ dala som si vlasy za ucho a šla si sadnúť k nej na posteľ.
Usmiala sa.
„Vieš, keď som toto všetko dnes videla, uvedomila som si, čo si mi povedala. Niektoré situácie v živote naozaj nemôžeš zvládnuť sám. Proste potrebuješ niekoho. Rozhodla som sa, že tvoju ponuku prijímam..teda, ak ešte stále platí“.
Pozerala som na ňu s vypleštenými očami. Ak ich budem často takto na niekoho vyvaľovať, tak mi raz vypadnú z jamiek. Au.
„Tá ponuka o tom našom priateľstve, ak si zabudla,“ pripomenula mi.
„Nezabudla som. Len...prekvapuješ ma, myslela som si, že nenávidíš každého, kto sa pokúša s tebou zblížiť. Dosť si ma vytáčala tým správaním,“ slabo som sa usmiala.
„Viem, prepáč. Len som proste opatrná. V živote ma sklamalo toľko ľudí, že proste..nedokážem dôverovať len tak hocikomu, ale teba som si prekukla a páčiš sa mi,“ zasmiala sa.
„To som rada,“ obe sme sa usmiali.
Mám pocit, že som práve získala najlepšiu kamarátku. Jedinú najlepšiu kamarátku, akú som kedy mala.
„Včera som vyšla zo sprchy a vieš kto na mňa čakal v izbe? Alexandra,“ informovala som Nialla o novinkách. Tvárila som sa, že ma vôbec nezobralo to, čo mi povedal a tárala som dve na tri, len aby sa k slovu nedostal on a neopýtal sa ma, prečo som mu na to nič nepovedala. Sama to neviem.
„Spriatelili sme sa,“ pokračovala som a vybrala si z tašky jeho mobil a slúchadla.
„Nech sa páči. Mám tu aj nabíjačku, neviem, dokedy tu budeš, tak nech sa nenudíš,“ položila som mu to vedľa na stôl.
Dnes vyzeral už omnoho lepšie. Bol bledý, ale už sa to rysovalo do lepšej farby oproti včerajšku. Som za to neskutočne rada.
„Alexandra mi hovorila o tom, ako ste sa bili...a aj, že si uvedomila, že potrebuje niekoho, kto jej pomôže, ak by sa ocitla v takej situácii ako ty..ach jasné, prepáč, veľa rozprávam,“ zasmiala som sa, keď mi venoval totálne neprítomný pohľad. Pozeral sa síce na mňa a tváril sa, že počúva , ale dobre som vedela, že je myšlienkami niekde inde.
„Nie, ja len..potrebujem sa ťa na niečo opýtať Christina,“ zvážnel a chytil ma za ruku. Dobre som vedela, koľká bije..nádych, výdych, proste mu poviem, že ho tiež ľúbim a bude to..
„Včera, predtým, než vstúpila do izby Riley, som ti niečo povedal. Sú to pre mňa dosť dôležité slová a dlho som hľadal odvahu vysloviť ich..ale ty..nepovedala si na to nič, aj keď mám pocit, že..prečo?“.
Pozeral na mňa so zúfalým pohľadom.
„Ja..,“ sklopila som zrak na naše ruky a druhou si nervózne dala vlasy za ucho.
