WARNING : neslušné slová ! :D fakt tam byť musia, píše sa mi to tak lepšie a aj sa mi to tam hodí :) ospravedlňujem sa, ak to niekomu vadí xx:)
Horanka_xx
4. časť
Prebudila som sa na hlasy. Boli tri. Jeden patril žene, predpokladám, že mojej matke a dva boli mužské. Predpokladám, že tým dvom blbcom.
Podišla som bližšie ku kuchyni a zazrela všetkých troch za stolom.. Prevrátila som očami a pomaly sa chcela vytratiť späť do izby, ale skočila som na schod, ktorý pod mojou váhou pukol a už nebolo cesty späť.
Zišla som teda za nimi a rozospato sa oprela o zárubňu na dverách.
„Dobré ráno. Čo tu ešte robíte?,“ pohľadom som preletela najskôr po mame, potom Bobbym a nakoniec som svoj naštvaný pohľad zapichla do Nialla. Prečo naštvaný? Pretože nenávidím, ak ma niekto zobudí!! Obzvlášť, ak je sobota ráno a ja si aspoň dva dni v týždni môžem oddýchnuť od tej skurvenej školy.
„Ako sa to zase správaš?,“ zamračila sa na mňa mama.
,,Ja?,“ zasmiala som sa ,,slušne som pozdravila a ty si ma neodzdravila, tak sa najskôr nauč slušnému správaniu ty a potom karhaj ostatných,“ prižmúrila som oči a prešla k chladničke, aby som si mohla naliať pohár džúsu tak, ako každé ráno.
„Tak prepáč,“ zasmiala sa ironicky „mám ti za to poďakovať a zložiť ti poklonu za to, že si svojej matke popriala dobré ráno?“.
Uškrnula som sa. Neviem prečo, ale v poslednej dobe ma uspokojuje aj pocit, že ju vytočím.
„Nehádajte sa,“ primiešal sa nám do rozhovoru Bobby.
„Ty sa neozývaj. Teba som sa tiež niečo pýtala a tiež si mi neodpovedal,“ zaútočila som na neho.
„Och, prepáč. Mohla by si svoju otázku zopakovať?“.
„Pýtala som sa, že čo tu ešte vy dvaja robíte,“ ukázala som prstom na Bobbyho a Nialla.
„Raňajkujeme,“ odvetil jednoducho.
„To ma nezaujíma. Chcem vedieť, prečo ešte stále otravujete tento dom svojou prítomnosťou“. Skôr, než stihla zareagovať mama alebo Bobby, primiešal sa do rozhovoru Niall.
„Včera si tu mala spoločnosť. Kto bol ten chlap, ktorý opúšťal tvoju izbu cez okno?,“ spýtal sa nevinne, no v jeho očiach som videla, ako si to užíva..
Skoro som vykríkla a onemela zároveň. Čo si o sebe myslí?! Že teraz bude hlásiť každý krok, ktorý urobím mojej matke?!
Skôr, než som ho stihla zabiť pohľadom, mama sa postavila od stola s rukami v bok.
„Ty si tu mala zase toho zasraného feťáka, Zayna?“.
Zasraného feťáka?! Čo si to dovolila?
„Kto ti dal právo urážať mojich kamarátov?,“ vybuchla som a zrevala na ňu „Zayn nie je žiadny zasraný feťák! To, že si dá občas marišku, robí z neho feťáka? Fajn, v tom prípade máš doma feťáčku aj ty!“.
Videla som, ako pení od zlosti.
„Nevyzeralo to tak, že je to len tvoj kamarát,“ pokračoval ten odfarbený idiot.
„Čo sa ty vôbec staráš? Staraj sa o seba a nie o druhých!,“ chystala som sa na odchod, no keď som začula maminu vetu : „So Zaynom sa už nikdy nestretneš!“, vrátila som sa.
„Ako mi v tom zabrániš?,“ založila som si ruky na prsiach a pobavene sa usmiala.
Ignorovala moju otázku a pokračovala svojimi „múdrymi“ argumentmi a komentármi.
