Ahojte, veľmi sa ospravedlňujem, že časť nebola tak dlho, ale mala som nejaké problémy, potom sa niečo stalo, potom ten Zayn...bolo toho veľa a ja som vážne na nič nemala náladu..neviem, či to pochopíte, ale určite poznáte tie dni, keď máte pocit, že váš život stojí absolútne za hovno, nič vás nebaví a podobne...ospravedlňujem sa, ešte raz...ak si ešte pamätáte tento príbeh, budem veľmi rada, ak nie, tak učite je to aj moja chyba :/ ..no v každom prípade, znova budem písať a máte sa na čo tešiť!:)
Horanka_xx
37. časť
*O týždeň*
„Christina, skôr než nasadneš do lietadla, chcem ti niečo povedať,“ odtiahla ma Riley od Alex. Naštvane som sa na ňu pozrela, pretože toto sú naše posledné minúty spolu a ona ma vyruší, pretože mi chce niečo povedať. Niečo, čo ma absolútne nezaujíma. Už sa neviem dočkať, kedy odtiaľto vypadnem a Riley už nikdy neuvidím.
„No, počúvam,“ nasadila som si svoj ironický tón hlasu a založila si ruky na prsiach.
Pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím.
„Pozri, viem, že aj keď to nechceš priznať, tie dva mesiace, čo si strávila tu, ťa zmenili. Aj keď tu teraz na mňa hráš drsňáčku, už ňou dávno nie si. Dokonca si dovolím povedať, že si ani nikdy nebola. Viem, že ma nemáš rada a pravdepodobne ani nikoho okolo teba, ale všimla som si, ako ti záleží na Alex a Niallovi. Už nemáš taký ľahostajný podhľad, ako keď si týmito dverami prešla prvýkrát. A za to som veľmi rada. Dokázalo ťa to tu zmeniť k lepšiemu, sama to vieš, cítiš to v srdci. A ja to cítim tiež. Som na teba strašne hrdá,“ usmiala sa na mňa. Čože? Ona sa usmieva? Dali ste jej niekto niečo?
Je fakt možné, že ľudia sa dokážu zmeniť? Dokážu sa zmeniť kvôli niekomu, alebo pre niekoho? Doteraz som si to nemyslela, ale odkedy som s Niallom, cítim a vnímam všetko inak. Je to pravda. Človek sa dokáže zmeniť, keď chce. Všetko záleží od neho.
„Uff, vieš, Riley ja...viem, že som sa nesprávala k tebe pekne a nehovorím, že ma to mrzí, ale..,“ zarazila som sa. Fakt som sa jej nechcela ospravedlňovať ,tak som to nedokončila.
Riley pochopila a usmiala sa. Žiadne objímačky, chvalabohu.
Potom som sa opäť presunula k Alex. Obe sme sa rozplakali. Sľúbila mi, že mi bude každý deň písať. Dúfam, že ten môj plán vyjde a ona bude zase so mnou.
„Si moja najlepšia kamarátka Alex. Strašne moc ťa ľúbim,“ pevne som ju objala. Wow! Nebudem klamať, že som sa nezarazila pri tom, ako som jej povedala, že ju ľúbim. Po dlhom čase som to bola schopná povedať iba Niallovi a teraz to hovorím jej.
„Aj ja teba, Chris. Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme“.
„Samozrejme, že ánoo! Neexistuje iná možnosť,“ usmiala som sa cez slzy.
„Si tak tvrdohlavá,“ pokrútila hlavou a utrela si mokré líca.
„No tak, poďme, lebo zmeškáme,“ pošepkal mi Niall. Prikývla som, ešte raz objala Alex a otočila sa k lietadlu. Tam si ešte na mňa počkal Payne.
„Ešte sme neskončili. Uvidíme sa, čoskoro,“ pošepkal mi a mňa znova oblial pot. Bože, ako ja nenávidím toho chlapa!
Rýchlo som zavrtela hlavou a podala Niallovi ruku. Hneď ma schoval vo svojom objatí a letuška nás zaviedla na naše miesto. Oprela som si o neho hlavu a pozerala von. Čo znamenali tie Paynove slová? Uvidíme sa, čoskoro? Ako to myslel? Myslí si, že sa tam znova vrátim alebo čo? Alebo..príde on za mnou?
