ospravedlňujem sa, že nebola časť skôr, ale teraz cez tie Vianoce samý zhon, hento toto....veď to poznáte :) pokúsim sa cez sviatky pridávať časti aspoň každý druhý deň:)
Tak aj vám prajem Šťastné a Veselé Vianoce, veeľa veeľa darčekov, ak ste poslúchali ! :)
časť odo mňa, ako draček, aj keď nie je až taká dobrá..
Merry Christmas :33x
Horanka_xx
18. časť
*NIALL*
Kurva, ja som ale debil. Prečo som ten pekný deň musel tak dojebať? No..nehovorím, že bol celkom dojebaný...naozaj neviem, čo bude teraz. Prečo som to urobil? Prečo som ju pobozkal? A prečo mám chuť vrátiť sa tam a znova ju bozkávať?!
Ja debil! Mal som radšej odísť na tú svoju vysnívanú party a nie liezť za ňou do izby!
Nadával som si asi ešte hodinu. Ak ma niekto počul, dobre si o mne pomyslel. Ale to mi je u riti. Prečo som sa neovládol?!
Ak by ma nezastavila...kam by som bol ochotný zájsť? Naozaj by som bol schopný vyspať sa s ňou?
Nikdy v živote by som nepovedal, že práve JA sa nebudem vedieť kontrolovať. Ale stačil jeden jej bozk..jeden jej dotyk a bol som s rozumom v koncoch.
Je to smutné, trápne, ale je to pravda. Sakra.
Ľahol som si na posteľ, založil si ruky pod hlavu a pozeral do stropu. Premýšľal som. ..nad ňou.
Okrem toho, prečo som sa nevedel kontrolovať ja, by ma zaujímalo, prečo ma neuzemnila hneď na začiatku. Prečo mi dovolila, aby som ju držal a bozkával, keď vedela, že to nechce? Alebo to chcela?
Jasné, že nie, ty pako , - napomenul ma jeden hlas v mojej hlave.
Nehovor dopredu o niečom, o čom nič nevieš – pridal sa druhý.
Čo keby si držal hubu? A čo keby si sa jej ty šiel opýtať, čo to malo znamenať?! – hádal sa prvý.
Nie, to nerob! Veď ona dolezie! – nedal sa druhý.
„Kurva!,“ skríkol som a potriasol hlavou „začínam si myslieť, že pomaly, ale isto šaliem,“ zašomral som a hodil vankúš o stenu oproti.
Okolo jedenástej sme sa stretli v kuchyni. Zastala medzi dverami rovnako ako ja. Obaja sme si pozerali do očí, ale ona ním potom uhla. Uh. Toto bude ešte ťažšie, než som si myslel. Asi by som jej mal povedať, že to nič neznamenalo, že to bolo len nejaké chvíľkové pobláznenie a o nič nešlo. Veď to tak aj bolo..
Skôr, než som stihol otvoriť ústa, otočila sa a zdrhla mi. Našťastie som sa rýchlo spamätal a dobehol ju pred dverami do jej izby.
„Počkaj,“ chytil som ju za lakeť a ona sa ku mne otočila tvárou. Vyzerala..divne. Plakala?
„Čo ešte?,“ spýtala sa a hneď na to zavrela oči. Dúfam, že sa mi tu nerozplače, lebo to by som už nezvládol...
Neodpovedal som. Nevedel som, čo mám povedať. A pri tom som toho chcel povedať veľa...
„Fajn, dobrú,“ vytrhla sa mi a zabuchla mi dvere pred nosom. Ani vlastne neviem, načo som išiel za ňou...som fakt debil.
*CHRISTINA*
O tri dni som sa konečne cítila zdravá. Nebolo mi už nič. Konečne. Ešte deň navyše zavretá vo svojej izbe a rovno ma môžu odviesť na psychiatriu. Prepne mi z vlastných pocitov a myšlienok. Dá sa to vôbec? U mňa asi hej.
