veeľmi sa ospravelňujem, (už zase:DD), že pridávam časť dosť neskoro, ale v poslednom čase sa v našej škole všetci zbláznili a ja sa musím učiť jak nikdy :D:D ..snáď to prestane tento týždeň, keďže sú maturity a my budeme mať aspoň 2 dni pokoj :D
dúfam, že to tu bude ešte niekto čítať:) ďakujem za trpezlivosť, aj za komentáre a lajky:)))
Horanka_xx
36.časť
*O pár dní*
Dnes by mali konečne Nialla pustiť z nemocnice. Neviem sa dočkať, kedy príde..
Payne tu ešte stále pracuje...vždy, keď ho vidím, mám chuť po ňom skočiť a uškrtiť ho. Ak by sa Niallovi stalo niečo vážnejšie, zabila by som ho. Alebo by som mu odstrihla gule. Proste by som sa mu pomstila. Videla som, ako vychádzal z Rileyinej kancelárie, ale tváril sa neutrálne, takže sa z jeho tváre nedalo nič vyčítať a keďže tu stále pracuje, jej trest bol očividne o ničom..ale ja verím v to, že raz príde moja chvíľa a ja sa mu pomstím..
Mám trochu obavy z Niallovho návratu..keď som za ním chodila do nemocnice, bolo medzi nami všetko fajn..vlastne, viac než fajn. Ale, čo ak sa niečo zmení, keď sa vráti? Bojím sa. Uvedomujem si, že je jediný človek, ktorého milujem, preto by ma jeho zrada bolela najviac na svete. Na zradu svojej matky som už zvyknutá, ostatných ignorujem, ale ak by mi ublížil on, neprežila by som to..človek by si nikdy nemohol myslieť, že sa namotá na jednu osobu za tak krátky čas..ale stalo sa a ja s tým musím bojovať, pretože viem, že raz príde deň, kedy sa naše cesty rozdelia a ja nechcem byť tá, ktorá bude trpieť..nebudem si klamať, som realista a jedno, čo som sa naučila je, že nič netrvá večne..len dúfam, že ten deň ešte pekných pár rokov nepríde, aby som si mohla vychutnávať všetku tú lásku a šťastie, ktoré momentálne prežívam..
Keď mi Alexandra oznámila, že Niall už prišiel, hneď som vybehla zo skleníka a utekala do jeho izby. Zastala som medzi dverami..stretli sa nám pohľady. Dlho sme bez slov na seba pozerali, potom sme sa obaja k sebe rozbehli.
Začala som sa smiať a objala som ho. Ten pocit, keď zase objímaš niekoho, kto je pre teba veľmi dôležitý. A ešte lepší pocit, keď ten niekto dôležitý, objíma teba, akoby ťa nevidel tristo rokov..
„Chýbala si mi,“ zaplietol mi ruku do vlasov a odtiahol mi hlavu od jeho ramena. Znova som pozerala do tých nádherných očí.. asi do konca života z nich budem namäkko, haha..
„Ty mne tiež,“ pohladila som ho rukou po líci, krku, ramene, až som skončila s rukou v jeho dlani.
Hneď si so mnou preplietol prsty a ja som sa usmiala.
„Milujem, keď sa smeješ,“ pohladil ma palcom po líci „A ešte viac, keď viem, že som dôvodom tvojho úsmevu“.
Už som to dlhšie naťahovať nechcela, tak som sa prisala na jeho pery..tak jemné a teplé..presne ako jeho jazyk. Vždy som chcela dostať taký bozk, z ktorého sa mi roztrasú kolená, z ktorého mi budú lietať v bruchu motýle, z ktorého sa mi bude točiť hlava, bude mi príjemne teplo a zima zároveň, budem sa vznášať v oblakoch...práve som ho dostala.
Myslím, že si jasne uvedomuje, čo so mnou robí..dúfam, že to proti mne nezneužije.
Odtiahol sa odo mňa, ale len na pár milimetrov.
„Presne to isté robíš ty so mnou,“ zašepkal mi do pier a znova ma začal bozkávať. Na chvíľu som sa zacítila trápne, preboha, takto sa správajú mokré dvanástky a nie...ja.
