ospravedlňujem sa, že nebola skôr, ale ako som už spomínala, ide polrok a je to katastrofa, takže som sa viac učila ako venovala netu .D:D aspoň raz za čas to nezaškodí ! :D:D:D:D
pridávam časť s nádychom 13+, tak dúfam, že sa bude páčiť :)
Horanka_Xx
29.časť
„Hm..môžem?,“ nakukol medzi dvere. Práve som sa chystala do postele, ale nebolo by to ono, ak by sme spolu dnes ešte nestrávili nejakú chvíľu.
„Jasné,“ sadla som si a posunula sa. Podišiel ku mne a oprel sa chrbtom o stenu. Urobila som to isté a zhasla lampu. Vyhľadal moju ruku a preplietol si so mnou prsty.
Dosť dlho sme vedľa seba sedeli potichu. Už som spomínala, že mi chýbali ľudia, s ktorými má aj ticho zmysel? Zdá sa, že som takého človeka našla.
„Si nejaká zamyslená,“ začal potichu.
„Vlastne hej“.
„Chceš sa o tom rozprávať?“.
„Vlastne...neviem. Trápi ma dosť vecí, no zároveň mám pocit, že mi to je jedno. Pochopíš tomu?,“ pozrela som na neho nechápavo a pokrútila som hlavou.
„Kým tomu nechápeš sama, druhí nemajú šancu pochopiť ťa“.
„Na tom niečo bude. Kde sa v tebe berú také rozumné myšlienky?,“ zasmiala som sa.
„Sám sa čudujem,“ tiež sa zasmial a zošuchol sa chrbtom dolu. Znova som urobila to isté a ocitla som sa v jeho objatí.
„Môžeš začať rozprávať, čo ťa trápi,“ vyzval ma a zaboril si nos do môjho krku.
Nahlas som sa nadýchla a potom som spustila.
„Vieš, ako som ti hovorila, že som sa dnes rozprávala s jednou babou z tých dvoch, tak od Kate som zistila, že sa volá Alexandra a je tu už mesiac..vraj s nikým neprehovorila ešte ani slovo. Je drogovo závislá, ale to si si určite všimol. Neviem prečo, ale keď sa na mňa pozrela tými svojimi očami a ja som si ju lepšie prezrela a uvidela, v akom stave je, niečo sa so mnou stalo. To , ako odmerane na mňa reagovala. Pripomenula mi mňa. Doslova som sa v nej videla. Viem, že to znie divne, ale musím sa s ňou zblížiť a zistiť, čo sa jej stalo. Nemyslím si, že by tu mala ďalej zostať. Skôr si myslím, že by ju mali odviesť na odvykačku, lebo nie len že vyzerá strašne, ešte aj sa trasie aa..,“ rozrušila som sa, tak ma Niall pevnejšie objal a pobozkal na líce.
„Ja ťa chápem, ale neviem, či je to dobrý nápad. Nevieš, čo od nej môžeš čakať, možno je nebezpečná a môže ti ublížiť a ja nechcem, aby sa ti niečo stalo“.
Usmiala som sa.
Ten pocit, keď sa o vás niekto bojí..
Ten pocit, keď niekomu na tebe záleží..
„Nie. Nie je nebezpečná. Dotkla som sa jej a ona zareagovala presne tak, ako ja ešte pred nedávnom“.
„Myslíš si, že ju niekto..znásilnil?“. Cítila som, ako nasucho preglgol.
Prikývla som.
„A myslím, že to ešte stále niekto robí“.
„Kto?“.
„Neviem. Ale prídem na to“.
„Chceš, aby som ti pomohol?“.
„Nie, nechcem, aby si mal problémy kvôli mne..nemusíš robiť nič, stačí mi, ak si ma občas vypočuješ. Pretože neviem, či si si všimol, ale v poslednom čase ti dosť dôverujem,“ zasmiala som sa a otočila sa k nemu.
