Ahojteee, teraz sa vážne ospravedlňujem, že som dlho nepridala časť, ale stalo sa veľa vecí a ja som nemala čas alebo proste chuť niečo pridávať a už vôbec nie písať..takže sa ospravedlňujem a pokúsim sa to teraz zlepšiť:)
Horanka_xx
33.časť
*CHRISTINA*
*O Týždeň*
Od toho nášho rozhovoru pri strome nechápem našu situáciu už vôbec. Viac sme sa k nemu nevracali, ale niečo sa predsa len zmenilo. Už je to medzi nami také..silnejšie. Aspoň ja to tak vnímam. Dúfam, že ma ten pocit zasa nesklame..
Je mi s Niallom naozaj dobre. Aj keď sa musíme cez deň skrývať...všetko si vynahradíme v noci..teda, všetko nie. Žiadny sex..ten náš prvý, bol aj posledný. No verím, že nie posledný navždy.
Keď sa odtiaľto dostaneme, všetko sa zmení..viem to, ale neviem, či k dobrému, alebo zlému. A zatiaľ neviem, či chcem, aby sa niečo medzi nami menilo. Samozrejme, ľúbim ho, ale stále neviem, či ľúbi aj on mňa..povedal mi, že ma má rád, ale to mi po čase prestalo stačiť..no na druhej strane, vzťah nechcem...myslím si, že po tom, čo sa mi stalo, nie som pripravená na niečo tak silné, ako je vzťah..človek by si pomyslel, že neviem, čo chcem. Bohužiaľ, je to pravda. Ľúbim ho, ale vzťah s ním nechcem..možno sa vzťahu len bojím..a možno si neviem predstaviť, že by ma niekto bral rovnako ako ja jeho. Alebo , že by som bola u niekoho na prvom mieste tak, ako on u mňa. Možno som na vzťah ešte primladá. Veď mám len sedemnásť.
**
„Preboha, Niall, čo sa ti stalo?,“ pribehla som k nemu. Mal rozbitú peru a obočie. Z oboch rán mu tiekla krv. Držal sa za brucho a vyzeral, že bude každú chvíľu vracať.
„Nič,“ odsekol a zaťal zuby. Podoprela som ho a pomohla mu prejsť do jeho izby. Posadil sa na posteľ a stále sa držal za brucho. Nevedela som, čo mám robiť, tak som zobrala uterák a šla ho namočiť do studenej vody.
„Nechaj,“ odtiahol sa odo mňa, keď som mu chcela uterák priložiť k rozbitej dolnej pere.
Pozrela som na neho s vyvalenými očami, pôvodne to mal byť ľahostajný pohľad, ale..možno nabudúce.
„Prepáč,“ hneď sa ospravedlnil a chytil ma za ruku „pobil som sa s Paynom,“ sklopil zrak.
„Prečo si sa s ním pobil?,“ spýtala som sa hlasnejšie, než som chcela. Haló, čo sa deje? Dnes ma nebude poslúchať artikulácia, ani hlasivky alebo čo?!
Zdvihol ku mne zrak a pozeral mi do očí. Dlho nič nehovoril a mňa to začínalo štvať. Je dobitý, správa sa ako kretén, keď mu chcem pomôcť, odťahuje sa, potom sa ospravedlní a keď sa pýtam na dôvod, nehovorí nič?!
Prevrátila som očami a priložila mu uterák k pere. Skrivil tvár do grimasy a privrel oči. Zrejme ho to bolí, ale asi si to zaslúži.
Po chvíli som preložila uterák na obočie. Zasyčal a znova skrivil tvár. Po pár minútach som mu uterák znova priložila k perám a chvíľu to striedala, až kým nebol uterák nasiaknutý od krvi. Chcela som ho ísť vyžmýkať, ale nechcel ma pustiť. Uväznil ma medzi svojimi stehnami a chytil ma za ruku.
„Pobili sme sa kvôli tebe,“ konečne prehovoril a pozrel mi do očí.
Znova som vypleštila oči. Ani som sa nepokúšala zakryť prekvapenie.
„Prečo?“.
„Povedal, že si štetka a mňa to naštvalo,“ zatváril sa naštvane, zaťal päste a hneď na to sa opäť chytil za brucho.
