Musím priznať, že ma trošku sklamalo, že k predchádzajúcej časti bol len jeden komentár :O :D
ale zase musím poďakovať, stúpajú votes aj počet ľudí, ktorí si to prečítajú :) takže ďakujem ! :D
a poprosím si viacej komentárov, ja potom neviem, či vás to ešte baví, alebo nie :))
Horanka_xx
19. časť
Nemohla som spať. Zavrela som oči a hneď som videla jeho...zažala som lampu a schúlila sa do klbka. Doteraz som mala dojebané sny a odteraz to bude ešte horšie...
Bože, prečo si dovolil, aby sa mi také niečo stalo?
Znova som sa rozplakala.
Viem, že mi to hovno pomôže, ale aspoň na chvíľu sa cítim lepšie.
Pomstím sa..nenechám to len tak.
Prisahám.
Druhý deň som vyliezla z izby len vtedy, keď som potrebovala ísť na WC. Celý deň som ležala v posteli a pokúšala sa zahnať nočné mory, ktoré mi nedali pokoj ani cez deň..
Nejedla som nič..keď som si spomenula na jedlo, hneď ma naplo. Proste niekedy sa vám stane v živote jedna strašná vec a vy na ňu nikdy nezabudnete. Nech robíte čokoľvek, nedá sa to...
Môžete byť akokoľvek silný, vždy je tu niečo, čo ukáže vašu pravú tvár a čo vás zlomí..v mojom prípade je to znásilnenie. Na políciu sa mi už neoplatí ísť, pretože som zo seba zmyla jeho odtlačky a nemám síl o tom hovoriť. Jediný človek, ktorému by som to bola schopná povedať, je Zayn...ale na to môžem rovno zabudnúť. A potom by tu možno bol ešte Niall..nie , nie. Ten by sa mi určite vysmial.
Takže je to na mne, som sama...
„Ježiš,“ zľakla som sa, keď mi niekto zaklopal na dvere.
„Kto je?,“ spýtala som sa, keď sa mi dych vrátil do normálu.
„Ja,“ počula som Nialla a prevrátila som očami.
„Čo chceš?“.
„Otvor mi aspoň dvere, nech sa rozprávame ako normálni ľudia, z očí do očí a nie cez dvere“.
Zaváhala som, ale nakoniec som sa postavila pri dvere. S rukou na kľučke sa mi zrýchlil dych..neviem, čoho som sa presne bála, ale bála som sa. Od včera sa bojím všetkého. A hlavne Nialla...neviem, čo od toho chalana môžem čakať.
„NO?,“ spýtala som sa, keď som otvorila dvere. Nahodila som svoju kamennú tvár, takže si nemohol všimnúť, že som celý deň plakala.
Vošiel dnu bez toho, aby som mu to dovolila a prešiel sa mi po izbe.
„Celý deň si nevyšla z izby. Včera si vyzerala...strašne. Je to kvôli tomu, čo sa stalo v piatok? Vyhýbaš sa mi?,“ otočil sa a podišiel bližšie ku mne. Ustúpila som o krok dozadu. Uvedomila som si to až vtedy, keď som chrbtom narazia do dverí.
„Nie?,“ spýtala so sa nechápavo a prekrížila si ruky cez ramená. Už som sa cítila o niečo lepšie.
„Neklam. Alebo sa stalo niečo iné?,“ priblížil sa ku mne ešte viac a položil mi ruku na bok.
„Nie, pusti ma!,“ hystericky som skríkla a odskočila od neho. Pozeral na mňa jak na debila, nechápavo si ma premeriaval a na tvári mal nerozoznateľný výraz.
