Chcem len upozroniť, ako som hovorila už na začiatku, snažím sa to písať takým tým svojím štýlom rozprávania, zmýšľania , vyjadrovania a podobne, takže čakajte tam aj chyby :D
chcem to písať proste teenagerskym štýlom :)
ešte raz ďakujem,ďakujem, že vás to tak baví ,:)))
Horanka_xx
8. časť
Keď sme dojedli, podotýkam, celý čas sme pri tom nepovedali ani slovo, už som to nevydržala a prehovorila.
„Kam pôjdeme teraz?“.
„Neviem“.
„Nepôjdeme sa prejsť? Alebo na bowling?“.
„Fajn, bowling je fajn“.
Znova zostalo trápne ticho. Joj, ako to prekliate ticho nenávidím!
Čašník nám doniesol účet a Zayn zaplatil. Pozrela som sa na neho, no on ma odbil s tým, že je to v pohode.
Fajn.
Prišli sme k bowlingovej hale, kde sme boli už miliónkrát a vypýtali si topánky. Potom sme šli na dráhu a už to išlo. Prehodili sme pár slov, no nič viac...
Nechápala som to a začalo ma to štvať, tak som sa ho na rovinu spýtala, čo sa deje.
„Nič, čo by sa malo?,“ mykol plecami a chystal sa hodiť guľu, no postavila som sa pred neho.
„Si divný. Od včera“.
„TY si tiež divná“. Nezabudol zvýrazniť slovo TY. Hm.
„Ako divná?“.
„Neviem..ja..to včera bolo divné..“ začal. Videla som na ňom rozpaky? „asi bola chyba, že som včera prišiel“.
Čože?
Neodpovedala som. Bála som sa, že ak otvorím ústa, tak sa rozplačem.
„Ako to myslíš?“ spýtala som sa po chvíli.
„Neviem. Proste...jak ti to mám povedať..sama dobre vieš, že včera bol ten sex o inom a nie len o uspokojení..ale ja som to tak nechcel“. Jasné, ty si to tak nechcel, teraz sa mám z toho akože čo? Posrať?
„Hmmm, ty si nechcel,“ zopakovala som a pozrela mu do očí, mal ich tmavé a nevedela som z nich nič vyčítať a to ma znepokojovalo ešte viac. Tušila som, že sa teraz niečo poserie, šťastie predsa nemôže trvať naveky. „Ale späť to nevrátiš“.
„Ja viem. Práve preto by sme si mali dať pauzu“.
„Akú pauzu? Veď okrem toho, že spolu spávame, nemáme spolu nič“ odsekla som naštvane. Nahodila som naštvaný tón a výraz, pretože som ním zakrývala plač, ktorý sa dral na povrch. Ale ja si nemôžem dovoliť pred ním plakať. To nie. Takú radosť mu nespravím.
„Prestaň“ podišiel ku mne , ale ja som odstúpila ďalej „ach. Dávno som vedel, že ty ku mne cítiš niečo viac, ale snažil som sa nemyslieť na to..prečo myslíš, že som sa ti celý týždeň vyhýbal? Ale už som to nevydržal, tak som ti v piatok zavolal. Vieš, si fajn baba, si pekná a si za každú srandu a to ma na tebe fakt priťahuje, inak by som si takto s tebou nezačal, ale povedal som si, že žiadne city, ani tie somariny ako láska, takže lepšie bude, ak sa už nestretneme“.
Nevedela som, či skákať od radosti alebo plakať od smútku. V podstate sa so mnou „rozišiel“ a v podstate mi povedal, že je to kvôli tomu, lebo ma má rád. Bože. Začínam sa v tom strácať.
