ahojte, musím sa trochu posťažovať :D chcela som pridať časť skôr, naozaj, ale včera mi bolo tak zle, že som myslela, že sa tejto časti už nikdy nedočkáte!:DD prevracala som polku dňa až do nejakej 3 hodiny v noci.. :D fuj, nikdy viac..ešte aj tá sprostá horúčka! a viete, čo ma hneď napadlo, keď mi dávala mama obklady?:D predstavovala som si, ako príde Horan, odvlečie ma do kúpeľne, vyzlečie ma a dá mi tie obklady on, tak ako Christine!! :DDD hej, som normálna, určite :D:D
tak keby ste niekto mali číslo na MuDr. Horana, neváhajte a hneď mi ho sem pošlite! :DDDDD Horanka_xx
25.časť
Samozrejme, že ON. Na neho nemajú ani tieto mačičky, ktoré sa začali po mne vešať.
„Asi ich priťahuješ,“ rozosmial sa.
Priťahujem aj teba? , napadlo ma..bože Christina, spamätaj sa.
„Nemôžem za to, že som neodolateľná,“ zasmiala som sa.
„To teda nemôžeš,“ zamrmlal, ale počula som to dosť jasne. ČOOO?!!
Nakoniec som to nechala tak a znova sa venovala mačiatkam.
„Sú strašne prítulné,“ prehovorila som po chvíli.
„A ty?,“ spýtal sa.
„Čo ja?,“ pozrela som sa na neho.
„Aj ty si prítulná?“.
Zasmiala som sa.
Som. A veľmi.
„Čo myslíš?,“ odpovedala som otázkou. Zdá sa, že naše doťahovanie sa, je späť. Juchú.
Niall sa zasmial, ale viac neodpovedal.
Po chvíli sme sa rozlúčili s mačiatkami a vrátili sa späť. Ja som šla za Kate a Niall..neviem.
Hneď sa mi vrátila nálada a celá som sa usmievala.
„Určite si bola s Riley?,“ rýpla si do mňa Kate.
„Hej. Prečo?,“ odpovedala som s úsmevom.
„Noo, neviem, mám pocit, že za tvoju dobrú náladu môže ten chlapec“.
Znova som sa zasmiala.
„Ale Kate, prosím ťa..len som rada, že som opäť s tebou a môžem ti pomáhať“.
„Že sa nehanbíš, takto mi klamať do očí,“ zasmiala sa „čo máš s tým chlapcom? Ako sa to vlastne volá?“.
„Niall. Nič spolu nemáme, dostala som sa sem vlastne kvôli nemu,“ opäť som zaklamala. Viem, že za to, že som tu, vďačím hlavne sama sebe.
„No len aby,“ doberala si ma ďalej.
„Kate!,“ okríkla som ju a obe sme sa rozosmiali.
„Vám je tu ale veselo,“ zjavila sa v kuchyni Riley a mne nálada hneď klesla..bože, čo zase chce..
„Christina, poď prosím ťa so mnou, do jedálne. Máme tam krátke stretnutie, potrebujem vám niečo oznámiť,“ pozrela sa na mňa.
Zdvihla som obočie, ale bez slov som šla za ňou.
„Takže ťa Riley volala aj pred chvíľou, čo?,“ rýpla si do mňa znova Kate a šťuchla ma do boku. Vyplazila som jej jazyk a zasmiala sa. Mám ju radšej ako svoju matku..je to smutné, ale tejto žene dôverujem viac, ako svojej mame..viac ako tej, čo ma porodila, čo sa o mňa starala..a viac ako tej, čo na mňa začala kašlať.
