Šťastný Nový rok prajem ! :333 nech sa vám darí lepšie ako v minulom, nech vám všetko vychádza a podobne:))))
ako som sľúbila, Prvá časť v Novom roku :)
Horanka_Xx
21. časť
*NIALL*
Izba hneď vedľa nej? To som nečakal...toto fakt nie. Sakra. Do riti. Prečo mám chuť tú stenu, ktorá nás od seba delí , zbúrať?!
Inak akože..prostredie je fajn, čakal som horšie..akurát ten smrad..od hovien. Ale samozrejme, k farme to patrí. Som zvedavý, aké tu majú zvieratá. ..
Povykladal, no lepšie povedané , pohádzal som veci do skrine a ľahol si na posteľ. V tom mi niekto zaklopal na dvere.
Nie , to nie je ona...nemôže to byť ona..
„Hej?,“ spýtal som sa a v tom sa roztvorili dvere. Bola to Riley...
„Môžem?,“ nakukla medzi dvere.
„Hej.“ Pýta sa akoby som mal na výber..
Posadil som sa a pozeral na ňu pohľadom ´rýchlo vyklop, čo chceš a vypadni´.
„Juliet mi povedala, že sem posiela Christinu, lebo si s ňou už nevie dať rady. Zmienila sa aj o tebe. Povedala, že si strašne drzý, ale poznáš svoje hranice..aspoň niekedy teda..čo si myslíš ty sám o sebe? Správaš sa hrubo? Prečo?,“ posadila sa ku mne. Pozrel som na ňu s otvorenou hubou. Toto je začiatok ´terapie´? Mám sa jej zdôveriť? To vieeeeš...
„Pretože sa mi chce,“ odpovedal som po chvíli ticha.
„To nie je dobrá odpoveď“.
„Mne je jedno, či je dobrá, alebo zlá. Pýtala si sa na otázku, tak som odpovedal“.
„Fajn, vidím, že to nepôjde tak ľahko ani s tebou. A to som si myslela, že s tebou to pôjde hneď. Vyzeráš úplne inak, než sa tváriš,“ vstala „ak sa budeš chcieť porozprávať, príď za mnou. Robím to s každým mladým človekom, ktorý sa ku mne dostane. Rozprávam sa. Potrebujem vedieť, čo vás núti správať sa tak ohavne. Zatiaľ ahoj,“ odišla.
Pozeral som na zavreté dvere. Ako to myslela, že vyzerám úplne inak, než sa tvárim?!
*CHRISTINA*
Po obede som sa vydala na obhliadku farmy. Po pravde, nezaujímalo ma to tu moc, ale potrebovala som byť chvíľu sama. Potrebovala som dostať zo seba všetky pocity, ktoré sa vo mne nahromadili za posledných pár dní...
Keď som sa vzdialila ďalej od farmy, posadila som sa do trávy pri nejaký ostnatý starý plot. Vytrhla som jedno steblo trávy a vopchala si ho do úst. Potom som sa rozplakala..
Nie je to tu až také zlé, ale ..domov je predsa domov. Keď si predstavím, že som teraz mohla byť niekde s..s kým by som vlastne mohla niekde byť? Veď nemám ani kamarátky..tie, s ktorými som sa bavila v škole, sa už nebavím..vlastne, ony sa prestali baviť so mnou kvôli Zaynovi..jediný, s kým som doteraz chodila na akcie, bol ON...ale ten vypadol z môjho zoznamu v ten deň, keď mi ublížil..nikdy v živote ho už nechcem a zároveň túžim vidieť..kto má tomuto rozumieť?
A ďalej..som naštvaná na mamu, že mi toto urobila. Nikdy by som neverila, že toto spraví...vždy mala len reči, ale nikdy sa nečinila..som si viac než istá, že za všetko môže Bobby..určite ju on na toto nahovoril. A ten kretén, ktorý je tu so mnou...na jednej strane ma teší, že je tu niekto, koho poznám, no na druhej..prečo do riti moje myšlienky vždy nakoniec zamieria k nemu? Nechápem tomu už!
