Najskôr vám chcem poďakovať, naozaj ma to strašne teší, keď vidím ako sa čísla zvyšujú, či už na komentároch, hviezdičkách alebo prečítaní :) ďakujem ! :3
ak máte na mňa nejaké otázky, tak sa kľudne pýtajte - http://ask.fm/Kristinaaa3091997 :)
Horanka_xx
6. časť
„Trochu,“ odpovedala som a zhlboka sa nadýchla.
„Poď sa prejsť. Pomôže ti to a nakoniec prídeš domov triezva,“ postavil sa a potom pomohol vstať aj mne.
Nechápem jeho správanie. Vôbec. Najskôr je ku mne odmeraný, potom mi drží vlasy, keď vraciam, teraz mi pomáha vstať a ideme sa spolu prejsť. Tento večer je nejaký celý divný.
„Ten chalan, čo si bola s ním, bol Zayn?,“ spýtal sa , keď sme boli ďalej od baru. Prekvapila ma jeho otázka.
„Áno, bol,“ odpovedala som trošku naštvane. Ešte stále neviem, kam šiel. Ani sa neunúva mi napísať, kde som zmizla ja. Veď na čo by mi písal...jedna kurva mu odišla, nájde si inú..nie je to pre neho problém.
„Aha,“ odpovedal odmerane.
Zostalo ticho. Prechádzali sme sa celkom dlho, keď som pozrela na hodiny, bolo pol dvanástej.
„Možno by sme už fakt mohli ísť,“ prehovorila som po nekonečne dlhej dobe ticha.
„Dobre,“ odpovedal jednoducho a zabočili sme do uličky, kde od dnes vlastne obaja bývame.
Keď sme prišli ku dverám a ja som odomkla, svedomie mi nedalo a ja som mala chuť poďakovať mu.
Naozaj sa zachoval pekne. Pomohol mi, aj keď si to vlastne nezaslúžim.
„Ďakujem, Niall,“ vypadlo zo mňa pred dverami do mojej izby, keď som mu podávala jeho mikinu. Pobozkala som ho ešte na líce a zavrela sa do izby. Naozaj som ho pobozkala na líce?! A poďakovala mu? Zbláznila som sa?!
Dlho do noci som premýšľala. O Zaynovi, o Niallovi...do riti, prečo som mu dala pusu na líce?! Ja sa s ním nechcem zmieriť! Do riti, a kam mi zmizol Zayn? Rozdáva si to teraz s nejakou štetkou? Seriem na to, idem spať.
**
Pomaly som sa prešmykla cez dvere do kúpeľne a zamkla sa. Nechcem sa stretnúť s Niallom, bude to trápne...
No karma je fakt sviňa a ja som sa zrazila s Niallom, keď som opúšťala kúpeľňu.
„Ahoj,“ pozdravila som ho, aj keď som vlastne nechcela. Wtf?!
„Ahoj,“ zopakoval môj pozdrav. Na chvíľu sa nám stretli pohľady, no potom sme obaja nimi uhli. Je to celkom vtipné, pretože sa nič nestalo a aj tak je to trápne.
„Už ti je lepšie?,“ spýtal sa po chvíli. Bolo trápne ticho, potrebovala som z tadiaľto čím skôr vypadnúť.
Preto som znova nahodila svoju kamennú tvár.
„Hej. Dovolíš?,“ prešla som popri ňom a zavrela sa v izbe.
Tak, to by sme mali. Tvárila som sa, že sa vlastne nič nestalo, (veď to tak aj naozaj bolo) a myslím, že jemu to tiež bolo jedno.
Možno čakal, že sa mu znova poďakujem, ale to sa nestane..viac sa s ním už baviť nebudem.
Vzala som do rúk telefón a vytočila Zaynove číslo skôr, než som si premyslela, čo mu poviem.
