ľudiaa, posledný deň v roku ! :D prajem vám pekného Silvestra, užite si ho ! :3
zajtra pridám ďalšiu časť, aby ma neomrzelo písať ani budúci rok :D :) dúfam, že ani vás neomrzí tento príbeh!:DDD ďakujem vám za všetky komentáre, votes aj za prečítania :3 :)
Horanka_xx
20.časť
*CHRISTINA*
„To si robíš zo mňa srandu?,“ skríkla som na mamu, keď ma prišla zobudiť so slovami, že sa mám dať dokopy, lebo o dve hodiny odlietam k tete Riley na ranč. Teta Riley je najväčší tyran a psychopat na svete, akého poznám. Je to proste diktátor.
„Nie nerobím. A ide s tebou aj Niall. Takže choď do sprchy , ak nechceš ísť takto,“ kývla na mňa hlavou a odišla z izby.
„Kurva, asi som zle počula!,“ skríkla som a zahrabala sa do perín. Po 10 minútach som utekala do kúpeľne. Zostalo mi dosť zle, tak som radšej neriskovala. Dala som si dlhú sprchu a potom som si zišla dole pre pohár džúsu.
„Čo sa tak na mňa pozeráte?,“ spýtala som sa nechápavo, keď som si nalievala džús.
„Niečo som ti povedala. Choď si zobrať nejaké veci, ktoré potrebuješ a o 15 minút odchádzame“.
„To nebola sranda?“.
„Nie. Včera si to fakt prehnala. Tak budeš za to pykať. No pohni, choď hore, inak si zoberieš len to, čo som ti nachystala ja“.
Pozrela som sa na Nialla, ale nevenoval mi pohľad. Proste ma ignoroval. Debil. Určite nesie vinu na tom aj on.
„Nikam nejdem.,“ vyhlásila som rozhodne.
„Ale ideš, nebudeme o tom diskutovať. O 11 vám to letí, tak si pohni“.
„Mama, toto myslíš naozaj vážne?,“ zvýšila som hlas.
„Smrteľne“.
„Fajn!,“ hodila som pohár do drezu, ktorý sa hneď rozbil a utekala som hore.
Toto nemyslí vážne! Toto je nechutný vtip! Nikam nejdem! Prečo by som mala odchádzať ja? nech ide ona, keď sa jej niečo nepáči! Nech mi dá už pokoj!
Znova som sa hodila na posteľ, ale nevydržalo mi to dlho, pretože prišiel Niall.
„Pozri, máš už len 5 minút. Zbaľ si čo potrebuješ, ja ti svoje veci požičiavať nebudem. A ešte niečo, ty si nás dostala do takejto situácie, tak sa láskavo nehraj, že ty za nič nemôžeš. Naozaj by ma zaujímalo, čo ti je, keď si to takto posrala...všetko,“ zavŕtal sa do mňa pohľadom.
„Čo mi je? Vieš čo mi je?,“ začala som kričať a pritom sa mi slzy hrnuli do očí „ide o toho...o nič , kurva, nechaj ma tak!“.
„O koho ide? Dopovedz to!,“ zvýšil hlas.
„Nie. Nemusím ti nič vysvetľovať. Dajte mi proste všetci pokoj,“ prekryla som si tvár dlaňami a rozplakala sa ešte viac.
„Si už úplne jebnutá? Nevieš hovoriť nič okrem toho, aby sme ti dali všetci pokoj! Kurva, kvôli tebe sa musíme srať niekam do riti do Írska na celé leto, nerozumieš tomu?,“ kričal na mňa.
„Nekrič po mne! Ja nikam nejdem, viac to nebudem opakovať!“.
„To ešte uvidíme,“ zaškeril sa a odišiel.
Sedím nalepená na zadnom sedadle auta s naštvaným výrazom v tvári.
Donútili ma odísť. Doslova. Vyvliekli ma z domu nasilu. Aj tak sa jej nepodarí dosiahnuť, čo chcela. Zdrhnem, je mi to jedno, proste neurobím to, čo chce.
