Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BA †

Rokfort, Anglicko

Ako za mnou tresli dvere, pozrela som sa na svoje predlaktie. Bolo čisté, našťastie, až na asi desať centimetrovú zvislú jazvu. Hádam som nebola v minulosti taká sprostá.

„Diana?" ozvalo sa predo mnou a ja som zdvihla hlavu.

„Potrebuješ niečo?" s prižmúrenými očami som pozrela na Trevora študujúceho o ročník vyššie.

„Mám Ti od Malfoya odkázať, že Ťa dnes na večer bude čakať na Vašom mieste." odkázal mi.

„A čo také chce, Ti nepovedal?" spýtala som sa, keď sa vybral na odchod.

„Nie." odvetil ponad plece.

Absolútne netuším, čo by malo byť to naše miesto, ale nevadí.

„Snapeová!" zreval niekto za mnou, až som zvýskla od ľaku.

Otočila som sa a pozerala sa na Severusa, ako sa dobre baví na tom, že ma naplašil. Jeho vidieť sa smiať je ako Héliová kométa.

„Prečo tu po mne kričíte, pán profesor?" spýtala som sa podráždene.

„Ste dnes večer poškole." povedal s prísnym pohľadom.

„Ale prečo?" hrala som zúfalú. „Pán profesor, prosím nie, ja mám dnes večer rande!"

„Vaše rande si budete musieť preložiť na iný večer. Ste po škole za to, že ste dnes vynechali posledné vyučovacie hodiny."

„Agh!" zaštvane som založila rukami.

­__________________________________________________________

Rovno som mohla Dracovi radšej povedať, že tam neprídem, než byť na tom hranom Poškole. Celú jednu hodinu som sa v učebni elixírov tvárila, že si robím domáce úlohy a potom som išla spať. Dokonca som zabudla aj na to, že som mala byť poškole u Umbridgeovej.

No ale to nie je môj problém. Nech to vyrieši môj drahý brat

Draco mi na to prekvapivo nepovedal nič. Ráno pri raňajkách ma normálne pozdravil a vôbec sa nespýtal, že prečo som neprišla. Tak ani ja som jemu nepovedala, že som bola „poškole".

Z myšlienok ma vyrušil náhli výbuch smiechu Draca, Pansy a Crabba s Goylom. Prichádzali sme na hodinu Starostlivosti o zázračné tvory k Hagridovej chalupe pri kraji Zakázaného lesa.

Väčšina slizolinčanou sa natisla okolo stolu a sem sa ešte niekto chichotal.

„Sú tu všetci?" zakričala profesorka Grumplová. „Tak teda poďme na to. Kto mi povie, ako sa to volá?"

Ukázala na kopu vetvičiek pred sebou. Hermionina ruka vyletela nahor. Draco za jej chrbtom urobil grimasu a napodobňoval, ako nedočkavo vyskakuje, aby odpovedala na otázku. Pansy sa rozrehotala, ale jej smiech sa takmer vzápätí zmenil na vreskot, lebo vetvičky zo stola vyskočili do vzduchu a ukázalo sa, že sú to tvory podobné dreveným piadimužíkom. Stromostrážcovia.

Každý mal uzlovité hnedé ruky a nohy, na konci rúk po dva konárikové prsty a smiešnu plochú kôrovitú tvár, na ktorej sa leskli dve chrobačie oči.

„Úú!" užasnuto zvolali Parvati a Lavender z Chrabromilu.

„Buďte láskavo tichšie, dievčatá!" požiadala prísne profesorka Grumplová a hodila medzi Stromostážcov na hrsť hnedej ryže. „Tak čo? Vie niekto, ako sa volajú tieto tvory? Slečna Grangerová?"

„Stromostrážcovia." odpovedala Hermiona. „Sú to ochrancovia stromov, zvyčajne žijú v prútikových stromoch."

„Päť bodov pre Chrabromil." ocenila odpovedať profesorka. „Áno, sú to naozaj Stromostrážcovia a ako správne hovorí slečna Grangerová, vo všeobecnosti obývajú stromy s drevom vhodným na prútiky. Vie niekto, čím sa živia?"

„Pílovkami." povedala som za jej chrbtom.

„Alebo vajíčkami víl, ak sa k nim dostanú." pohotovo hovorila Hermiona.

„Šikovné dievča, ďalších päť bodov." povedala profesorka.

Naštvane som rozhodila rukami. A ja som snáď neviditeľná?

„Takže vždy, keď potrebujete lístie alebo drevo zo stromu, kde sídli stromostrážca, je múdre priniesť mu do daru pílovky na odpútanie pozornosti alebo upokojenie. Možno nevyzerajú nebezpečne, ale ak sa hnevajú, snažia sa vydriapať človeku oči a ako vidíte trojicu jedného – a môžete ich študovať zblízka. Do konca hodiny si ich všetci nakreslite a označte všetky časti teľa." prikázala nám profesorka.

Všetci sa nahrnuli ku stolu, aby mali lepší výhľad. Harryho odtlačili tak, že zostal stáť pri profesorke.

„Kde je Hagrid?" počula som, ako sa jej spýtal.

„O to sa nestarajte." odmietla odpovedať profesorka.

Všimla som si, ako sa Draco zaškeril.

„Možno sa ten sprostý veľký chrapúň ťažko zranil." poznamenal tak, aby ho Harry počul.

„Možno sa zraníš aj ty, ak nesklapneš." odpovedal mu Harry.

„Možno strkal prsty do vecí, na ktorú nestačí, ak vieš, na čo narážam."

Draco ma potiahol za lakeť na odchod a ešte sa na Harryho zaškeril.

Keď sme zastali na mieste vhodnom pre neho, vytiahla som si z batohu brko s atramentom a pergamen.

„Toto je tak smiešne." poznamenal Draco a naštvane si odfrkol. „Toto robiť nebude. Dida, sprav to za mňa."

Prekvapene som sa na neho pozrela.

„Nie som žiadna tvoja slúžka, sprav si to sám! A láskavo ma nevolaj Dida!" zavrčala som sa neho a obišla stôl tak, aby som bola od neho čo najďalej.

Sadla som si do trávy a prišla na to, že som hneď vedľa Hermiony, ktorá tu kľačala spolu s Ron. Po chvíľke sa k nim pripojil Harry a povedal im o potýčke s Dracom.

„Dumbledore by vedel, keby sa Hagridovi niečo stalo." povedala mu Hermiona. „Malfoyovi to hrá do kariet, keď sa tvárime znepokojene, prezrádza mu to, že nevieme presne, čo sa deje. Musíme ho ignorovať. Harry tu máš, chvíľu toho stromostrážcu podrž, kým mu nenakreslím tvár.

„Áno." ozval sa zo stredu neďalekej skupinky ťahaví Dracov hlas. „Len pred pár dňami sa otec rozprával s ministrom a vyzerá to, že Ministerstvo sa rozhodlo skoncovať s nekvalitnou výučbou na tejto škole. Takže keby sa tu ten veľký debil ukázal, zrejme sa hneď aj bude musieť pakovať."

„Au!"

Prudko som otočila hlavou a pozrela sa na Harryho ako pustil stromostrážcu z ruky. Crabbe a Goyle sa rehotali.

„Nechápem, ako sa s ním môže Diana baviť." poznamenal Ron.

Kútikom oka som videla, ako ho Hermiona trafila lakťom a ukázala, že tam sedím. So zvonením, ktoré sa nieslo zo školy, som sa zdvihla a odišla ako prvá preč.