Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER AJ †

Grimmauldovo námestie 12, Londýn, Anglicko

„Zatiaľ nič neprezrádzajú." započula som, ako Bill hovoril Arthurovi a Remusovi. „Stále neviem zistiť, či tomu veria, že sa vrátil, alebo nie. Samozrejme, možno radšej zostanú nestranní. Nebudú sa do toho miešať."

„Som si istý, že by nikdy neprešli k Veď-Viete-Komu." vyhlásil Arthur. „Aj oni utrpeli straty. Pamätáte sa na tú rodinu raráškov, čo pobil minule kdesi pri Nottinghame?"

„Čo je rarášok?" spýtala som sa Harryho.

„Sú to malé stvorenia, majú špicatú bradu a dlhé prsty. A sú veľmi nepríjemný. To sú tí, čo pracujú v Gringottbanke." vysvetlil mi.

„Aha."

„Momentálne je naladený dosť proti čarodejnícky. Neprestal zúriť pre tú Bagmanovu záležitosť, myslí si, že Ministerstvo ho kryje. Tí raráškovia nikdy svoje zlato od neho nedostali, veď vieš.." hovoril Bill.

Zvyšok jeho rozprávania sa stratil vo výbuchu smiechu zo strany stola, kde sedel Fred, George, Ron a Mundungus.

„... a potom." rozprával príhodu Mundungus. „... a potom, verte alebo nie, mi hovorí, reku: Hej, Dung, odkiaľ máš všetky tie žaby? Lebo tie moje nejaký darebák ukradol. A ja hovorím: Ukradol Ti všetky žaby, Nick, a čo teraz? Chceš teda ďalšie? A verte mi, chlapci, alebo nie, ten ťarbák obludný si odo mňa kúpil svoje vlastné žaby a dal za ne ešte viac, ako za ne zaplatil pôvodne..."

„Ďakujem, ale myslím, že už nepotrebujem počúvať o tvojich ďalších obchodoch, Mundungus." prerušila ho Molly.

„Prepáč, Molly." ospravedlnil sa. „Ale vieš, Will ich potiahol Wartymu Harrisovi, takže som vlastne neurobil nič zlé."

„Neviem, kde si sa učil o tom, čo je dobré a čo zlé, Mundungus, ale zdá sa, že niekoľko podstatných lekcií uniklo." chladne mu odvetila.

Molly sa sprisahanecky pozrela na Siriusa, zakiaľ sa George dusil ďatelinovým pivom. Vstala a odišla do kuchyne.

„Molly nemá rada Mundungusa." zašepkal.

„A kto ho má?" spýtala som sa so smiechom.

„Ako to, že je v ráde?" potichu sa spýtal Harry.

„Je užitočný. Pozná všetkých podvodníkov - akoby nie, sám je jeden z nich. Ale je aj veľmi oddaný Dumbledorovi, ktorý ho raz vytiahol z peknej kaše. Vyplatí sa mať niekoho takého, ako je Dung. Dopočuje sa veci, ktoré by sme sa my nedozvedeli. Lenže Molly si myslí, že pozývať ho na večeru, to je už priveľa. Neodpustila mu, že sa ulial zo služby, keď Ťa mal sledovať." vysvetľoval.

____________________________________________________________

„Myslím, že je načase ísť spať." povedala Molly a zívla si, keď sme dojedli rebarborový koláč.

„Ešte nie, Molly." namietol Sirius a pozrel na Harryho. „Vieš, prekvapuješ ma. Myslel som si, že keď prídeš, hneď sa začneš vypytovať na Voldemorta."

Atmosféra v miestnosti sa náhle rýchlo zmenila.

„Veď som sa aj spytoval!" rozhorčene odvetil Harry. „Pýtal som sa Rona a Hermiony, ale povedali mi, že my do rádu nesmieme, takže..."

„A majú pravdu, ste primladí!" skočila mu do reči Molly.

„Odkedy musí byť človek členom Fénixovho rádu, aby mohol klásť otázky?" spýtal sa Sirius. „Harry trčal v muklovskom dome celý mesiac. Má právo vedieť, čo sa dia..."

„No moment!" nahlas ho prerušil George.

„Ako to, že Harrymu odpoviete na otázky?" nahnevane sa pripojil Fred.

„Hádam nežiarliš?" uškrnula som sa.

Len na mňa mrkol jedným okom.

„My sme sa celý mesiac usilovali niečo z Vás dostať, a vy ste nám nepovedali ani jedinú mizernú vec." ohradil sa George.

„Ste primladí, nie ste v ráde." napodobnil Fred Mollyin hlas. „Harry nie je ani plnoletý!"

„Nie je moja chyba, že Vám nepovedali, čo je úlohou rádu, tak sa rozhodli Vaši rodičia." vysvetľoval pokojne Sirius. „Na druhej strane Harry..."

„Ty nerozhoduješ o tom, čo je dobré pre Harryho!" ostro namietla Molly. „Predpokladám, že si zabudol, čo povedal Dumbledore."

„A čo z toho máš namysli?" zdvorilo sa spýtal Sirius.

„To, že nemáš Harrymu hovoriť viac, než potrebuje vedieť." pripomenula mu.

Všetci ostatný otáčali hlavy z jedného na druhého, ako keby sledovali tenisový zápas.

„Nemám v úmysle mu povedať viac, než potrebuje vedieť, Molly." ohradil sa.

„To bude dlhý večer." povzdychla som si a oprela si bradu o ruku.

„Ale pretože to bol on, kto videl, že sa Voldemort vrátil, má väčšie právo než väčšina..."

Nechápem to každého strhávanie sa, pri Voldemortovom mene.

„Nie je členom Fénixovho rádu! Má iba pätnásť a..."

„A zvládol to, čo väčšina členov rádu." skákali si s Molly do reči. „Ba možno ešte viac."

„Nikto nepopiera, čo urobil. Ale aj tak je..."

„Nie je dieťa!" netrpezlivo zvolal Sirius.

„Ale nie je ani dospelý!" Molly očervenela. „On nie je James, Sirius!"

„James..." pošepkala som si potichu pre seba.

Niečo mi to pripomínalo.

„Je mi absolútne jasné, kto je, ďakujem, Molly." chladne na to zareagoval Sirius.

„Tým som si nie istá! Podľa toho, ako o ňom stále rozprávaš, sa mi niekedy zdá, akoby si si myslel, že sa tvoj najlepší priateľ vrátil!"

„A čo je na tom zlé?" spýtal sa Harry.

„Zlé je na tom to, Harry, že ty nie si tvoj otec, aj keď sa naňho veľmi podobáš!" hovorila mu Molly, ale nespúšťala pohľad zo Siriusa.

Nevinne som sa pozrela na Harryho. A však nič sa mi nevybavovalo, že by som mala niečo spoločné s jeho otcom. Ak som to dobre pochopila, tak som bola asi dobrá kamarátka so Siriusom a s Remusom, čo znamená, že som musela chodiť do Chrabromilu, inak by sa so mnou nebavili. Tým pádom som sa musela baviť aj s Jamesom, inak by mi jeho meno neprišlo povedomé.

To je možno aj dôvod, prečo mi vtedy triediaci klobúk povedal, že vtedy to bolo správne.

„Ešte stále chodíš do školy a dospelí, ktorí sú za teba zodpovední, by na to nemali zabúdať!" sústredila som sa opäť na Molly.

„Tým chceš povedať, že som nezodpovedný krstný otec?" dožadoval sa odpovede. „A čo jeho..."

„Psst!" skočil mu do reči Remus.

Prekvapene som sa na neho otočila. On sa na mňa pozrel previnilo a sklopil pohľad. No moment! Tu niečo smrdí.