Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

Časť bez názvu 83

Ministerstvo mágie, Londýn, Anglicko

„Harry, prišiel sme sem kvôli Siriusovi!" pripomenula mu Hermiona vysokým napätým hlasom.

„Sirius." opakoval Harry. „Áno..."

Vo mne sa niečo zlomilo a prestala som sa na hlasy sústrediť.

„Sirius!" povedala som, potriasla som hlavou a odstúpila od neho preč.

Harry cúvol tiež.

„Poďme." pohol sa.

„Veď o to som sa pokúšala... no dobre, tak poďme!" povedala Hermiona a prvá sa popri stupienku vracala.

Z druhej strany hľadeli na závoj aj Ginny s Nevillom, očividne očarení. Hermiona bez slova chytila Ginny za ruku, Ron schmatol Nevilla a energicky ich ťahali hore.

„Čo myslíš, čo bol ten oblúk?" spýtal sa Harry Hermiony, keď sme sa znovu krátili do čiernej kruhovej miestnosti.

„Neviem, ale nech to bolo čokoľvek, bolo to nebezpečné." vyhlásila rozhodne.

Označila dvere ohnivým X-kom a stena sa opäť rozkrútila. Keď zastala, Harry opäť náhodne vybral jedny dvere a potisol ich. Nehýbali sa.

„Čo sa stalo?" spýtala sa Hermiona.

„Sú... zamknuté..." povedal Harry a zaprel sa do nich.

„Tak toto sú tie pravé, nie?" vzrušene povedal Ron a pridal sa k Harrymu tlačiť do nich. „Musia to byť ony!"

„Uhnite!" prísne ich požiadala Hermiona a zamierila na dvere prútikom. „Alohomora!"

Nič sa nestalo.

„Siriusov nožík!" povedal zrazu Harry.

Vytiahol ho spod habitu a zastrčil ho do štrbiny medzi dverami a zárubňou. Potom do nich skúsil ešte plecom vraziť, ale nič sa nestalo. Teda až na ten nožík, roztopila sa mu čepeľ.

„Dobre, tak túto miestnosť necháme tak." rozhodne vyhlásila Hermiona.

„Ale čo ak je to tá?" s obavami sa spýtal Ron.

„To nemôžu byť tie dvere, Harry sa vo sne dostal cez všetky." pripomenula mu Hermiona. a označila ďalšie dvere.

„Viete, čo by tam mohlo byť?" dychtivo sa spýtala Luna, keď sa stena zase začala krútiť.

„Určite nejaká blbosť." zahundrala si Hermiona a Neville sa nervózne zasmial.

Stena zastala a Harry podišiel k ďalším dverám.

„To je ono!"

Ocitli sme sa v miestnosti so samými hodinami. Boli tu veľké aj malé, stojace i prenosné, zavesené medzi knihovňami alebo len tak na stole po celej dĺžke miestnosti.

„Tadiaľto!"

Srdce mi tĺklo ako o život. Každým jedným metrom sme boli k Siriusovi bližšie a bližšie. Keď ho uvidím, asi budem mať veľmi veľký problém ovládať sa a nevbehnúť mu do náruče.

Zamierili sme ku krištáľovému zvonovému poklopu na stole. Vyzeral, akoby bol plný rozviateho vetra.

„Och, pozrite." povedala Ginny, keď sme prišli bližšie a ukazovala na srdce zvonového poklopu.

V iskrivom prúde vo vnútri sa vznášalo drobučké vajce. Ako v poklope stúpalo nahor, puklo, otvorilo sa a zjavil sa kolibrík, ktorého unášalo až celkom navrch, ale keď sa dostal do vzdušného prúdu, perie mal zmáčané a vlhké, a keď o to znovu stiahlo na spodok zvona, opäť sa uzavrel vo vajci.