Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BD †

Rokfort, Anglicko

„Mali ste už na hodine inšpekciu?" spýtal sa ich Fred.

„Nie." odpovedala Hermiona. „A vy?"

„Práve teraz, pred obedom." povedal George. „Na čarovaní."

„Aké to bolo?" spýtali sa Harry a Hermiona naraz.

„Nebolo to až také zlé. Umbridgeová iba striehla v kúte a robila si poznámky do bloku. Viete, aký je Flitwick. Správal sa k nej ako k hosťovi a zrejme si z toho vôbec nerobil ťažkú hlavu. Veľa toho nepovedala. Položila Alicii zopár otázok o tom, aké bývajú hodiny zvyčajne, Alicia jej povedala, že naozaj dobré, a to bolo všetko."

„Neviem, prečo by mal mať Flitwick nižšie hodnotenie." mienil George. „Jemu všetci obyčajne absolvujú skúšky dobre."

„Koho máte dnes popoludní?" spýtal sa Fred.

„Trelawneyovú..."

„T ako vyšité."

„... a Umbridgeovú."

„Tak teda poslúchaj a dnes sa u Umbridgeovej kroť." radil mu George. „Ak ešte zmeškáš nejaký metlobalový tréning, Angelina bude vyvádzať."

Postavili sa a odišli preč. Tak isto, ako väčšina študentov vo Veľkej sieni.

„Diana, ideš?" pristavila sa pri mne Pansy.

„Nie, ja mám voľnú hodinu teraz." odpovedala som jej, ale ani som sa na ňu nepozrela.

„Dobre, tak ahoj." odišla aj s ostatnými preč.

Zostala som v sieni sama. Všetko jedlo zmizlo preč, dokonca aj to moje, čo som ani nestihla dojesť, a tak som sa hladná postavila a odišla preč. Vybrala som sa do knižnice, spraviť si úlohu na Transfiguráciu a psychicky sa pripraviť na ďalšiu Obranu proti čiernej mágii.

__________________________________________________________

Stále ma ale trápi otázka minulosti. Chcela by som vedieť, že či si niekedy aj spomeniem na to všetko, čo už som prežila. Hlavne na to, že som sa vydala za Síriusa Blacka.

Prsteň s erbom jeho rodiny som stále nosila na prste. Čudujem sa, že si toho doteraz nikto nevšimol.

Zazvonilo na prestávku. Postavila som sa, zbalila si veci a vybrala sa na poslednú hodinu dnešného dňa. Vošla som do učebne a zaujala miesto v rohu v poslednej lavici. Decká sa hrnuli do učebne, rozprávali sa, a keď nastalo hrobové ticho, pochopila som, že tyran vošiel dnu. Umbridgeová.

„Prútiky preč." kázala všetkým s úsmevom. „Pretože minulú hodinu sme dokončili prvú kapitolu, dnes si nalistujeme stranu devätnásť a začnete druhú kapitolu Všeobecné obranné teórie. Rozprávať nebude potrebné."

„Nebude potrebné myslieť." poznamenala som.

Profesorka si so širokým úsmevom si sadla za stôl. Trieda si rozčúlene povzdychla a všetci naraz otvorili stránku devätnásť, keď Hermiona zdvihla ruku.

Profesorka Umbridgeová si to všimla tiež a zdalo sa, že si dokonca vypracovala stratégiu na taký prípad. Namiesto toho, aby predstierala, že si Hermiona nevšimla, vstala, obišla predné lavice, až sa ocitla pred ňou, potom sa sklonila a šepkala tak, aby ju ostatný študenti nepočuli. Ale moc sa jej to nedarilo, keďže som ju počula až na koniec triedy.

„O čo ide tentoraz, slečna Grangerová?"

„Ja som už druhú kapitolu prečítala." povedala Hermiona.