Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER CA †

Rokfort, Anglicko

Fudge sa tváril, akoby ho niekto tresol mechom po hlave.

„Veď-Viete-Kto... sa vrátil?" habkal. „Ale, prosím Vás, Dumbledore..."

„Ako Vám Minerva a Severus nepochybne povedali." vravel Dumbledore. „Barty Crouch sa nám priznal. Pod vplyvom Veritasera nám porozprával, ako ho prepašovali z Azkabanu a ako ho Voldemort – ktorý sa o tom, že je ešte nažive, dozvedel od Berty Jorkinsovej – oslobodil sa z otcovho područia a s jeho pomocou zajal Harryho. Plán im vyšiel, hovorím Vám. Crouch pomohol Voldemortovi."

„Pozrite, Dumbledore." povedal Fudge a všetci sme nechápavo na neho hľadeli, keď sa mu na tvári objavil úsmev. „Hádam tomu vážne neveríte? Že by sa Veď-Viete-Kto vrátil? Ale no tak... no skutočne... Crouch možno tomu veril, že konal na príkaz Veď-Viete-Koho, ale brať vážne slová šialenca, Dumbledore..."

„Keď sa Harry dnes večer dotkol Trojčarodejníckeho pohára, preniesol ho rovno k Voldemortovi." neústupne tvrdil Dumbledore. „Bol svedkom znovuzrodenia lorda Voldemorta. Všetko Vám vysvetlím vo svojej pracovni. Obávam sa však, že Vám dnes večer nedovolím vypočúvať Harryho."

Fudgeovi zmizol úsmev z tváre.

„Vy... vy veríte Harryho slovám, Dumbledore?"

Ako prosím?

Chvíľu bolo ticho, ktoré narušilo vrčanie psa. Srsť mal naježenú a ceril zuby.

„Ja Harrymu rozhodne verím." odvetil Dumbledore. „Vypočul som si Crouchovo priznanie a Harryho opis udalostí od chvíle, ako sa dotkol Trojčarodejníckeho pohára. Obe rozprávania do seba zapadajú a vysvetľujú všetko, čo sa stalo od vlaňajšieho zmiznutia Berty Jorkinsovej."

Fudge mal na tvári stále nejaký zvláštny úsmev.

„Ste ochotný veriť, že lord Voldemort sa vrátil, na základe toho, čo Vám povedal jeden šialenie a chlapec, ktorý.. no..."

„Čítali ste článok Rity Skeeterovej, pán Fudge." potichu povedal Harry.

Ron, Hermiona, Molly a Bill nadskočili od ľaku. Fudge očervenel.

„A čo ak som to čítal?" povedal a pozrel na Dumbledora. „Ak som zistil, že o tom chlapcovi zatajujete isté fakty? Ovládal parselčinu, hm? A často máva čudné záchvaty..."

„Predpokladám, že narážate na jeho bolesti v jazve." chladne poznamenal Dumbledore.

„Tak priznávate, že máva tie bolesti?" rýchlo sa toho chytil. „Bolesti hlavy? Nočné mory? A možno aj halucinácie?"

„Počúvajte ma, Kornelius." Dumbledore pristúpil k ministrovi o krok bližšie. „Harry je rovnako duševne zdravý ako vy a ja. Jazva na čele nespôsobila pomätenie. Domnievam sa, že ho bolí, keď je Voldemort nablízku alebo má mimoriadne vražené úmysly."

Minister pred Dumbledorom o krok cúvol, ale tváril sa tvrdohlavo.

„Odpustite mi, Dumbledore, ale nikdy som nepočul, že by jazva po kliatbe fungovala ako výstražný signál..."

„Ale ja som videl, ako sa lord Voldemort vrátil!" vykríkol Harry.

Severus ma chytil za lakeť a potiahol dozadu. Harry chcel vstal v postele, ale Molly ho zastavila.

„Videl som smrťožrútov! Môžem Vám povedať ich mená! Lucius Malfoy..."

Severus sa vedľa mňa mykol.