Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BM †

Rokfort, Anglicko

Po miestnosti sa ozval zvuk píšťalky. Zdvihla som pohľad od knihy a pozrela sa na Harryho.

„Nebolo to zlé." povzbudil ich. „Ale rozhodne je ešte čo zlepšovať. Skúsime to znova."

Zase chodil po miestnosti, tu a tam sa zastavil, poradil. Ja som sa opäť ponorila do knihy.

__________________________________________________________

„Hej, Harry" zavolala Hermiona po nejakom čase na Harryho. „Vieš koľko je hodín?"

Harry sa pozrel na hodiny a hneď zapískal na píšťalku.

„No bolo to celkom dobré." ocenil. „Ale prešvihli sme čas, takže už radšej pôjdeme. Na budúci týždeň o tom istom čase, na tom istom mieste?"

„Skôr!" dožadoval sa Dean Thomas a mnohí súhlasne prikyvovali.

Postavila som sa a strčila si knihu do batohu.

„Začne sa metlobalová sezóna, tímy potrebujú trénovať." vložila sa do toho Angelina.

„Tak teda na budúcu stredu večer." určil Harry. „Potom sa môžeme dohodnúť aj na ďalších stretnutiach. Ale teraz už radšej poďme."

Odišla som zarovno dvojčatami, ale tí sa moc do klubovne neponáhľali. Keď sme dorazili ku schodisku, pri ktorom sme sa mali rozdeliť.

„Počkaj!" zavolal na mňa Fred, keď som začala stúpať schody dolu.

„Čo?" otočila som sa na neho, keď sa ku mne priblížil a vtisol mi bozk na pery.

Zostala som tam stáť ako obarená. Keď sa otiahol, pozrel mi do oči.

„Dobrú noc." poprial mi a zmizol preč.

„Tak toto nedopadne dobre." poznamenala som pre seba.

­__________________________________________________________

„Kde si bola?" vybehla na mňa Pansy, keď som vošla do klubovne. „Už je dávno po večierke!"

„A?" nechápala som a prešla okolo nej.

„Ešte stratí slizolin kvôli tebe body. Keby Ťa profesor Snape načapal, ako sa prechádzať po večierke po hrade..."

„Tak čo?" skočila som jej do reči. „Ty si myslíš, že by mi môj vlastný brat strhol body alebo udelil trest."

Prekvapene zaklipkala očami a spoločenská miestnosť stíchla do hrobového ticha. Nijak som si ich nevšímala a vyšla hore schodmi, keď som zamierila do svojej izby. Zajtra ráno, keď vojdem do Veľkej siene, bude sranda.

­__________________________________________________________

Nasledujúce dva týždne som sa cítila, akoby som mala lepru. To, že som vypustila do éteru, že som Severusova sestra, sa rozšírilo po hrade rýchlejšie, ako sa v Londýne v sedemnástom storočí šíril mor.

Decká sa mi na chodbách buď vyhýbali alebo na mňa škaredo zazerali. Vzniklo aj toľko rôznych klebiet, že sa nedalo zapamätať ich všetky.

__________________________________________________________

Na druhom stretnutí Dumbledorovej armády to bolo asi najhoršie. Asi trištvrte z deciek trvalo na tom, aby som z nej vystúpila, že tu so mnou byť nechcú, pretože určite všetko, čo sa tu deje, donášam Snapeovi. No Harry však stál na mojej strane a tvrdil, že nám to len pomôže, keď je medzi nami niekto, to má rodinu v učiteľskom zbore. Pretože vraj, keď nás budú z niečoho podozrievať, ja to budem vedieť a môžem ich varovať.

Niektorý to presvedčilo a niektorých zase nie. Ale moc ma to netrápilo. Nikto z nich ma nemal rád už predtým a nemyslím si, že by sa to nejako zmenilo.

__________________________________________________________

Ďalšie stretnutie už bolo o niečo kľudnejšie, aj keď na trénovanie nikto nechcel ísť so mnou do dvojice. Dokonca aj Fred sa mi vyhýbal, čo mi taktiež moc nevadilo, keď som voči nemu žiadne city neprechovávala.

Nakoniec Hermiona vymyslela šikovný spôsob oznamovania dátumu a času nasledujúcich stretnutí, ak by bolo potrebné nečakane ho zmeniť, pretože by príslušníci rôznych fakúlt vo Veľkej sieni pričasto chodili k druhým stolom a zhovárali sa, mohlo by to zbudiť podozrenie.

Každému členovi DA dala falošný galeón.

„Vidíte čísla pri okraji mincí?" vysvetľovala Hermiona na konci štvrtej schôdzky a jednu držala v ruke. „Na skutočných galeónoch je iba poradové číslo raráška, ktorý mincu odlieval. Na týchto falošných minciach sa však budú čísla meniť a budú ukazovať dátum a čas nasledujúce schôdzky. Pri zmene dátumu sa minca rozpáli, takže ak ju budete mať vo vrecku, pocítite to. Každý si vezmeme jednu, a keď Harry stanový dátum ďalšej schôdzky, zmení čísla na svojej minci, a pretože som mince upravila meniacom zaklínadlom, všetky sa zmenia podľa tej jeho."

Po Hermioniných slovách nasledovalo úplné ticho. Dosť vykoľajene pozrela na tváre obrátené k nej.

„No... ja som si myslela, že to bude dobrý nápad." dodala neisto.

„Aj to je dobrý nápad." podporila som ju a prezerala si svoju mincu. „Ak by od nás Umbridgeová alebo niekto druhý chcel, aby sme im ukázali obsah vreciek, nebude nič podozrivé na tom, že máte pri sebe peniaze."

„Ale... ak ich nechcete používať..." začala Hermiona.

„Ty vieš používať meniace zaklínadlo?" žasol Terry Boot.

„Áno."

„Ale to je... to je na úrovni MLOK-a." ledva zo seba dostal.

„Ach... no... áno, myslím, že áno." Hermiona sa usilovala tváriť skromne.

„Ako to, že nie si v Bystrohlave?" spytoval sa a hľadel na Hermionu takmer zbožne. „S takou hlavou?"

„Triediaci klobúk vážne uvažoval, že ma zaradí do Bystrohlavu." živo odvetila Hermiona. „Ale nakoniec sa rozhodol pre Chrabromil. Takže to znamená, že budeme tie galeóny používať?"

Ozvalo sa súhlasné mrmlanie a všetci si vybrali z košíka po minci.