Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER CZ †

Rokfort, Anglicko

„Päť minút postačí." povedal Harry. „Poďme..."

„Hneď?" spýtala sa šokovaná Hermiona.

„Samozrejme, hneď!" nahnevane zdôraznil Harry. „A čo si si myslela, že budeme čakať a urobíme to až po večeri či čo? Hermiona, Siriusa práve teraz mučia!"

„Ja... och, no dobre._" súhlasila zúfalo. „Choď po neviditeľný plášť a stretneme sa na konci chodby, dobre?"

Harry ani nedopovedal a vyletel s triedy. S ostatnými sme si vymenili pohľady a išli sme plniť naše úlohy.

Vybehla som o pár poschodí vyššie a nazerala za každý roh. Pri konci jednej chodby som v tej druhej zbadala dvoch chrabromilských chalanov, ako sa o niečom rozprávajú.

„Čo tu robíš?" ozval sa zrazu niekto vedľa mňa.

Od ľaku som sa strhla a pozrela sa na Draca.

„Sledujem." povedala som mu a znovu nakukla za roh.

Chrabromilčania boli preč. To mi hralo do kariet.

„Si spokojný!" zvolala som falošne naštvane.

„Čo som spravil?" nechápal.

„Započula som jedných chrabromilčanou, ako sa rozprávajú o tom, že vypustia niekde škrtiaci plyn a teraz mi kvôli tebe ušli preč." povedala som.

Draco sa zamyslel.

„Hmm, takže ďalší čo chce napodobňovať tých úbožiakov, dvojičky Weasleyovie." povedal.

„Evidentne." súhlasila som s ním.

„To by sme mali asi oznámiť riaditeľke." navrhol. „Poď so mnou. Profesor Snape sa určite poteší, že jeho sestra sa snaží o nastolenie poriadku v škole."

„Určite." kyslo som sa usmiala a vybrala sa za ním.

__________________________________________________________

Lenže na moje zdesenie sme po ceste stretli Millicent Bulstrodovú a tá tam povedala, že zvoláva celú Inkvizičnú čatu, pretože ma niečo veľké. Draco sa samozrejme, že tomu potešil a ponáhľal sa tam. Samozrejme, že ma ťahal so sebou. Nezabudol do toho zase zamotať môjho brata, že bude na mňa hrdý.

Došli sme až k riaditeľkinej kancelárii, ktorá už tam samozrejme že bola. Millicent zdrapila Hermionu a pritisla ju o stenu. Videla som, ako je Harry na kolenách a hlavu má v krbe rovnako, ako predtým, keď som tu s ním bola ja.

Umbridgeová zdrapila Harryho za vlasy a ťahala ho z plameňov.

„Tak ty si myslíš." šepkala, „Že po dvoch ňucháčoch si vpustím do svojej kancelárie ďalšieho odporného zlodejského tvora? Po tom, ako sa sem dostal ten druhý, som dvere zabezpečila kúzlom signalizujúcim pohyb, ty hlúpy chlapčisko. Vezmite mu prútik. Aj jej."

Draco šiel k Hermione a vytrhol jej prútik, takže ja som sa vybrala za Harrym a zobrala mu prútik. Zahráme si divadielko.

Draco sa potom postavil k oknu a oprel sa o obločnicu, takže som sa postavila vedľa neho.

„Chcem vedieť, prečo ste v mojej kancelárii." povedala Umbridgeová a kmasla ho po vlasoch, takže sa zatackal.

„Chcel som... skúšal som dostať naspäť svoj Blesk!" zachripel Harry.

„Klamár! Tvoj Blesk je prísne strážený v podzemí, ako dobre vieš, Potter. Mal si hlavu v mojom ohni. S kým si sa rozprával?"

Celým telom mi prechádzal strach. Vedela som, že Harry nepustí ani pol slova, ale aj tak som sa bála.