Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BW †

Rokfort, Anglicko

„Hm... v akom zmysle špeciál?" opatrne sa spýtala Hermiona.

„To nepoviem." veselo sa vykrútil Hagrid. „Nechcem Vám pokaziť prekvapenie."

Prešla som si rukami po tvári.

„Pozri, Hagrid." naliehala Hermiona. „Profesorka Umbridgeová sa vôbec nebude tešiť, ak nám na hodinu privedieš niečo priveľmi nebezpečné."

„Nebezpečné?" úprimne sa čudoval Hagrid." Nebuď hlúpa, nedal by som Vám nič nebezpečné. Chcem... no dobre... vedia sa o seba postarať samy..."

„Hagrid, musíš prejsť Umbridgekinou inšpekciou a na to by bolo lepšie, keby videla, že nás učíš starostlivosť o štetináče, rozoznávať knarlov od ježkov, a také veci!" vážne hovorila Hermiona.

„Ale to predsa nikoho nebaví, Hermiona." tvrdil Hagrid.

„To, že to nebaví Vás, ešte neznamená, že to nebaví aj ostatný, Rubeus." poznamenala som.

„To, čo mám ja, je o moc lepšie. Choval som ich už roky a myslím, že mám jediné zdomácnené stádo v Británii."

„Hagrid... prosím Ťa..." povedala Hermiona zúfalým tónom. „Umbridgeová hľadá zámienku, ako sa zbaviť učiteľov, o ktorých si myslí, že sú blízki Dumbledorovi. Hagrid, prosím Ťa, uč nás niečo nudné, čo bude na skúškach VČÚ."

No Hagrid iba zo široka zazíval.

„Počujte, bol to dlhý deň a je neskoro." povedal a jemne potľapkal Hermionu po pleci, takže sa jej podlomili kolená a spadla na zem, až to zadunelo." Och... prepáč..."

Zdvihol ju za golier habitu. „Netráp sa pre mňa, sľubujem Ti, že keď som už tu, mám pre Vás na hodiny naplánované fakt dobré veci... a teraz sa radšej vráťte na hrad a nezabudnite za sebou zamiesť stopy!"

__________________________________________________________

„Je to v riti, viete o tom?" poznamenala som, keď sme sa predierali snehom naspäť do hradu.

„Neviem, či Ťa pochopil." zapochyboval Ron a pozrel na Hermionu, ktorá kúzlom po nás zahladzovala stopy v snehu.

„Tak sa tam zajtra zase vrátim." rozhodla sa Hermiona. „Ak budem musieť, tak mu aj naplánujem hodiny. Je mi jedno, ak tá baba vyhodí Trelawneyovú, ale Hagrida sa nezbaví."

__________________________________________________________

Pri vstupe do žalárov sme sa rozdelili a ja som sa vydala za Severusom. Došla som až k jeho kabinetu, zaklopala som a po počutí povolenia na vstup, som vošla dnu.

„Potrebuješ niečo?" spýtal sa ma Severus.

„Veď si ma hľadal, nie?" nechápala som.

Zmetene sa na mňa pozrel.

„Nehľadal." povedal.

Nastalo medzi nami chvíľkové ticho.

„A kde si bola?" spýtal sa a ďalej sa venoval svojim veciam, pri ktorých som ho vyrušila.

„U Hagrida." povedala som a hodina sa ma malý gauč pri nikdy nekúriacom krbe.

Na malý moment zmrzol, ale hneď na to pokračoval ďalej v písaní.

„A čo si sa dozvedela?" ďalej sa vypytoval.

„O jeho výlete s madam Maxim za obrami." povedala som a zapálila si cigaretu.