Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BB †

Rokfort, Anglicko

„Ministerstvo mágie práve získalo informáciu zo spoľahlivého prameňa, že Sírius Black, neslávne známy masový vrah... bla-bla-bla... sa momentálne skrýva v Londýne!" čítala som Denného proroka. „Prosím?"

Ako sa mohli dozvedieť, že je v Londýne. Postavila som sa a vybehla z klubovne von. Šla som rovno za Severusom a bez zaklopania vošla dnu.

„Ministerstvo varuje čarodejnícku obec, že Black môže byť veľmi nebezpečný... má na svedomí životy trinástich ľudí..." čítala som nahlas. „Čo to je?"

„Kde si to zobrala?" spýtal sa.

„Normálne mi chodia poštou noviny." poznamenala som. „Prečo mi to nikto nepovedal! A ty si ma s ním nechal v jednom dome!"

„Diana... ono je to celé úplne inak." povedal kľudne.

„Ako to myslíš, že inak?" nechápala som.

„Nikoho nezabil." povedal na rovinu. „Vtedy to bolo celkom úplne inak a Ministerstvo to pochopilo po svojom."

„Ja že ho preto nemáš rád a preto si protestoval, že tam chcem zostať." povedala som a sadla si na pohovku, čo stála hneď vedľa krbu, ktorý hádam nikdy nehorel.

„Moja nenávisť pochádza úplne z niečoho iného." povedal a pokračoval ďalej vo svoje práci. „Čo tam píšu ďalej?"

NARUŠITEĽ NA MINISTERSTVE

Tridsaťosemročný Sturgis Podmore z Laburnum Gardens číslo dva, Clapham, sa ocitol pred Wizengamotom po tom, čo bol obvinený s nedovoleného vniknutia a pokusu o lúpež na Ministerstve mágie dňa tridsiateho prvého augusta. Podmora zatkol strážnik Eric Munch, ktorý ho prichytil o jednej hodine v noci pri pokuse násilím vniknúť do budovy cez dvere s najvyššou ochranou. Podmore, ktorý sa odmietol brániť, bol usvedčený z oboch činov a odsúdený na šesť mesiacov v Azkabane.

„On je členom rádu, nie?" spýtala som sa.

„Áno, vyzerá akoby mal na hlave slamu." odpovedal mi Severus a ja som sa zasmiala.

„Čo tam robil?" položila som otázku a pozrela sa znovu na článok.

„Netuším." povedal Sev, ale ani len nezdvihol hlavu od stolu. „Nepýtam sa na Dumbledora na veci ohľadom rádu, ktoré ma nezaujímajú. Čo tvoj včerajší trest u profesorky Umbridgeovej?"

Bohužial to za mňa nijako nevybavil, takže som za ňou musela ísť aj tak.

„Bol veľmi poučí a myslím, že si ho plne zapamätám" poznamenala som.

Prekvapene sa na mňa pozrel a ja som mu ukázala chrbát svojej ľavej ruky s vyrytým nápisom NESMIEM KLAMAŤ.

„Čo to má znamenať?" spýtal sa prekvapene.

„Nesmiem klamať." prečítala som. „Dala nám s Harrym vraj jej „špeciálne" perá a mali sme to písať na pergamen, dokiaľ sa nám to „nevryje". Nečakala som však, že to myslí doslova a ...."

Nestihla som dopovedať, pretože sa rýchlosťou svetla postavil a vystrelil z pracovne preč. Prekvapene som pozerala do prázdnych dverí. Postavila som sa, položila noviny na stôl a vyšla na chodbu.

„Diana!" zavolal niekto na mňa a ja som sa otočila.

Bola to Pansy, ktorá kráčala tesne pri Dracovom boku a za nimi išli Vincent a Gregory.

„Čo sa deje?" spýtala som sa.

„Ideme sa prejsť von." povedala mi.

„Nechceš sa pridať?" spýtal sa Draco.