Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER CY †

Rokfort, Anglicko

Nebolo to až také hrozné ako som si myslela. I keď je mi úplne jedno, akú známku z toho dostanem. Po dvoch hodinách, čo trvalo písanie testu, sme museli čakať, až dajú sieň opäť do poriadku, aby sme sa mohli naobedovať.

Potom sme mali čakať v malej miestnosti pri Veľkej sieni a volali nás podľa abecedy na praktické skúšky. Musím si priznať, že mi to išlo dobre. Zvládla som všetko, čo som mala zadané. Ale predpokladám, že keby som nebola sa učila zo Severusom, tak to nedám.

Ďalší deň sa týkal Transfigurácie. Pripadala som si celý čas na všetkých praktických skúškach, ako keby mi dávali všetko len to najjednoduchšie. Predpokladala som, že možno moje meno skúšajúci spoznali a vedeli, že už som toto raz absolvovala.

Streda patrila Herbológii a štvrtok sa týkal Obrany proti čiernej mágii.

Piatok bol pre väčšinu z nás voľný, niektorí spolu s Hermionou mali skúšky zo Starovekých rún.

Teda, keď som myslela tým ''voľný'', mala som namysli, že som ho dokonale vyplnila opakovaním a ďalšie skúšky, spolu s celým víkendom, pretože na tom môj brat trval, keďže sa v pondelok konala skúška z Elixírov. Mala som pocit, akoby od toho závisel môj život a život celého ľudstva.

Utorok sa týka Starostlivosti o zázračné tvory. Myslím, že asi dosť prehodnotím svoje predmety na budúci školský rok.

Streda sa týkala Astronómie, no na praktickú skúšku si bolo treba počkať až do noci, čiže namiesto toho bola poobede skúška z Veštenia.

__________________________________________________________

O jedenástej večer sme všetci prišli na vrchol Astronomickej veže, i keď som stále nepochopila na čo mi tento predmet je, a zistili sme, že je prekvapilo až moc výborná noc na pozorovanie hviezd. Každý sme si nastavili svoj ďalekohľad a po úvodných slovách skúšajúcej profesorky sme začali na mapách vypĺňať určené hviezdy. Ušlo sa mi miesto hneď vedľa Harryho pri múriku.

Skúšajúci profesori prechádzali pomedzi nás a sledovali, čo robíme. Prekvapivo dnešná skúška bola jednoduchá, mala som pocit, akoby som nad tým ani nerozmýšľala a robila všetko automaticky.

Prešla hodina, keď som zapisovala úplne poslednú vec a postrehla som, keď sa otvoril hlavný vchod, takže na sa kamenné schody rozlialo svetlo. Von vyšlo päť či šesť osôb. Nevenovala som im pozornosť a dokončila svoju mapu.

Potom som sa otočila a pozrela sa na Harryho. Aj on si ich všimol Lenže vtedy za ním niekto zakašlal. Ľakla som sa, a tak som sa rýchlo tvárila, že ešte niečo robím. Z ničoho nič sa z Hagridovej chalupy ozval rev.

Profesor potichu sucho zakašľal.

„Pokúste sa sústrediť, chlapci a dievčatá." upozornil nás.

Väčšina študentov sa vrátila k svojej práci, ale keďže ja už som mala svoje hotové, sledovala som Hagridovu chalupu.

„Ehm... ešte dvadsať minút." pripomínal profesor.

Z areálu sa ozvalo hlasné tresknutie. Hagridove dvere sa prudko otvorili a vo svetle chalupy celkom bolo celkom jasne vidieť jeho mohutnú postavu – reval a mávam rukami, obkľúčený šiestimi ľuďmi, ktorým z prútikov tenké červené pásiky svetla smerom k nemu – zrejme sa ho snažili omráčiť.

„Nie!" vykríkla Hermiona.

„No toto!" pohoršene zvolal profesor. „Je skúška!"

No nikto jej však nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Pri Hagridovej chalupe poletovali záblesky červeného svetla, ale vyzeralo to, akoby sa od neho odrážali.