Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER CM †

PA: Príbeh prešiel drobnými úpravami krásy, ktoré však nejak neovplyvňujú príbeh.
A ospravedlňujem sa za meškanie, ale mala som velice ťažké obdobie, ale už som späť v novej sile. Ďakujeme.

Domi Moony

Grimmauldovo námestie 12, Londýn, Anglicko

Na Grimmauldovo námestie som sa vrátila až uprostred noci, aby som mala istotu, že všetci spia. Bohužiaľ, na moje dokonalé šťastie, niekto sedel v jedálni, pretože sa tam svietilo.

Potichu som podišla až medzi dvere a videla Remusa, ako skláňa hlavu nad nejakým dokumentom na stole.

„Čo to čítaš?" spýtala som sa.

Remus sa strhol od ľaku, vyskočil na rovné nohy, vytasil prútik a švihol po mne zaklínadlom, ktorému som sa našťastie stihla uhnúť tým, že som sa prikrčila.

„Čo to kurva malo znamenať?" vybehla som na neho.

„Pri Merlynovej brade, Diana!" pribehol ku mne a objal ma. „Nechcel som na teba zaútočiť, to bol len reflex."

Odstrčila som ho od seba preč.

„V pohode, z minulosti som zvyknutá, že po mne ľudia šľahajú zaklínadlami." poznamenala som.

Otočila som sa na päte a začala stúpať hore schodmi.

„Kam ideš?" spýtal sa ma Remus šeptom.

„Spať?" odpovedala som nechápavo a pokračovala ďalej.

__________________________________________________________

No moc som toho však nenaspala. Hlavou mi prúdilo toľko myšlienok, že som si myslela, že sa mi rozletí.

Bolo toho na moju osobu vážne až priveľa. Viem, že som to vravela už veľa krát, ale mám stále pocit, že sa toho navaľuje viac a viac.

Ráno som ani nemala chuť sa pripojiť k ostatným na raňajky.

__________________________________________________________

Zvyšné dni som žila iba vo svojej pridelenej izbe. S nikým som sa nestretávala, a keď som bola hladná, jesť som bola kradnúť v noci, keď už si bola istá, že všetci spia. Lenže v dnešné ráno som mala akýsi zvláštny pocit, ktorý ma donútil vyjsť z izby. Keď som zišla až dolu na prízemie, zrovna sa otvorili vchodové dvere a dnu vošiel môj brat.

Na chvíľu sme obaja zostali stáť ako sochy a hľadeli jeden na druhého, že som sa k nemu rozbehla a objala ho. Na moment ho to prekvapilo, ale objatie mi opätoval.

„Kde sa tu berieš? To už je čas odísť?" spýtala som sa ho, keď som ho pustila.

„Dumbledore ma posiela, musím sa porozprávať s Potterom." odpovedal mi s kyslím pohľadom.

„Profesor Snape." počula som za sebou.

Otočila som sa a pozrela sa na Molly, ktorá zrovna stála vo dverách do jedálne.

„Molly, mohli by ste mi prosím Vás zavolať Pottera." požiadal ju.

„Samozrejme." prikývla a vybrala sa hore schodmi.

Severus medzitým prešiel okolo mňa a šiel do jedálne. No medzi dverami sa zastavil a na jeho tvári som videla, že na niekoho zazrel. Postavila som sa vedľa neho a pozrela sa na Siriusa, ktorý sa tváril presne rovnako ako on. Sedel za stolom a pred sebou mal nejaký list.