Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER BZ †

Rokfort, Anglicko

Stalo sa to tesne po velice nepríjemnom ukončení poslednej úlohy Trojčarodejníckeho turnaju, keď sa Harry primiestnil spolu s mŕtvym Cedricom Diggorym.

Ponáhľala som sa totižto do nemocničného krídla, pretože som predpokladala, že práve tam ho profesor Moody odvliekol. No keď som tam prišla, našla som tam len Molly Weasleyovú, Ronovho brala Billa, Rona a Hermionu.

„Kde je Harry?" spýtala som sa.

„Vraj šiel s Dumbledorom do jeho pracovne." odpovedala mi Hermiona.

Molly ku mne pristúpila, videla som, že sa jej v očiach lesknú slzy a objala ma. Nevravela nič, iba ma pekne stisla.

Po tom, čo ma pustila, sme ešte nejaký čas čakali, než sa nakoniec Harry objavil spolu s Dumbledorom a nejakým čiernym psom. Toho psa som moc neriešila, šlo mi o Harryho. Vyzeral strašne, celý doráňaní. Všetci piati sme dobehli až k nemu.

„Harry! Och, Harry!" vyhŕkla Molly.

„Molly." Dumbledore zdvihol ruku a postavil sa medzi nich. „Počúvajte ma chvíľu. Harry si dnes v noci prežil hrozné veci, a tým, že mi o nich rozprával, ich musel prežívať ešte raz. Teraz potrebuje spánok, pokoj a ticho. Ak si želá, aby ste zostali s ním."

Prezrel si nás všetkých. „Môžete zostať. Ale kým nebude pripravený odpovedať, nesmiete sa ho na nič vypytovať, rozhodne nie dnes večer."

Molly prikývla. Bola celá bledá, otočila sa na nás a oborila sa, akoby sme robili krik.

„Počuli ste? Potrebuje pokoj!"

Vymenili sme si zmetené pohľady.

„Pán riaditeľ." ozvala sa madam Pomfreyová, hľadiac na veľkého čierneho psa. „Môžem sa spýtať, čo... ?"

„Tento pes chvíľu zostane s Harrym." odvetil jednoducho riaditeľ. „Ubezpečujem Vás, že je veľmi dobre vycvičený. Harry, ja počkám, kým sa uložíš do postele. Vrátim sa k tebe, len čo sa porozprávam s Fudgeom, Harry. Chcem, aby si tu zostal do zajtra, kým neprehovorím k ostatným študentom."

„Diana." otočil sa ku mne. „Budem informovať profesora Snapea o tom, že je jedna z jeho študentiek tu."

Prikývla som. Vtedy ešte nikto nevedel o tom, že som jeho sestra a týmto chcel len povedať, že mu povie kde som, aby sa náhodou nestrachoval. I keď som sa potom dozvedela o neho, že mu bolo plne jasné, že sa budem nachádzať zrovna tu.

Keď Dumbledore odišiel, madam Pomfreyová odvádzala Harryho do postele.

„Bude v poriadku?" spýtal sa jej a hľadel na posteľ, kde ležal Alastor Moody.

Neskôr som sa dozvedela, ako to skutočne bolo. Že skutočný Moody bol celý čas väznený vo svojej vlastnej truhle a za neho sa vydával Bartemius Crouch Junior.

„Bude." odvetila madam Pomfreyová a podala Harrymu pyžamo, aby sa mohol prezliecť.

Potom, ako sa prezliekol a vošiel do postele, sme za ním prišli a usadili sme sa na stoličky okolo jeho postele.

„Nie je to také zlé." povedal Harry, keď si všimol, ako sa všetci tvária. „Iba som veľmi unavený."

Oči Molly sa zaplnili slzami, keď mu uhládzala prikrývky, aj keď to nebolo potrebné. Madam Pomfreyová odbehla do svojej pracovne a vrátila sa s malou fľaštičkou, plnou fialovej tekutiny a s pohárom.