Taká je pravda, Dia [HP Fanfiction]

† CHAPTER CG †

Grimmauldovo námestie 12, Londýn, Anglicko

„Čo robíme tu?" spýtal sa ma mladý Remus, ktorý mi šiel tesne za zadkom.

„Chcem svojmu bratovi kúpiť darček k narodeninám." povedala som.

Nachádzala som sa v nejakom obchode, kde predávali školské potreby.

„Prečo?" spýtal sa mladý Sirius, ktorý po nás vošiel do obchodu.

S Remusom sme sa na neho prekvapene pozerali. Toto bola spomienka alebo len sen?

„Lebo je to môj brat?" odpovedala som otázkou.

„No a? A Regulus je zase môj brat a nekupujem mu na narodeniny nič." poznamenal.

Len som mykla plecom a zašla za regál pozrieť niečo vhodné.

„Čo tu robíš?" započula som, ako sa ho pýta Remus. „Myslel som si, že si s nami ukončil všetku komunikáciu."

„Máš problém s tým, že tu som?" spýtal sa Sirius podráždene.

Nevedela som si vybaviť, čo sa medzi nimi stalo.

„Samozrejme, že nie." povedal rýchlo Remus. „Len si nás včera celý deň ignoroval a teraz sa zrazu s nami bavíš. A hlavne, šiel si za mnou a za Didou sem a nie za Jamesom a Petrom ku Trom metlám, kde sa máme stretnúť."

Medzi regálmi nebola žiadna predeľovacia stena, takže som chalanov priamo videla a veľmi dobre počula. Sirius sa tváril podráždene a Remus mal ruky vbok. Ako sa tváril to netuším, pretože mi stál chrbtom.

„A čo je na tom?" spýtal sa znovu Sirius.

„Veď nič, len je to divné." povedal Remus.

„A v čom by to akože malo byť divné?" Sirius začínal byť viac a viac podráždený.

Lenže vtedy ma zbadal, ako ich pozorujem spoza políc, tak som sa rýchlo otočila a išla trochu ďalej, aby som ich nepočula.

Po chvíli už som vychádzala z obchodu a niesla si v rukách súpravu na elixíry.

„A teraz teda ku Trom metliam, nie?" spýtal sa Sirius.

„No, vlastne sme sa s Dianou dohodli, že pôjdeme k madam Puddifootovej, sami dvaja." povedal Remus a posledné dve slová zvýraznil.

Sirius len prevrátil očami. S tým som kedy súhlasila?

„Fajn teda, tak až skončíte, stretneme sa u Troch metiel." povedal Sirius. „Ale na moment chcem hovoriť s Dianou, osamote."

Chalani sa na seba pozerali tak, že som mala pocit, že im začnú z očí šľahať blesky. Chytila som teda Siriusa za lakeť a odtiahla ho bokom.

„Čo teda potrebuješ?" spýtala som sa.

„Mám pre teba darček k narodeninám." povedal, jemne sa usmial a šmátral si vo vačku až dokiaľ nenašiel, čo hľadal.

Bol to zlatý prsteň.

„Je to prsteň mojej rodiny." povedal a ukázal mi ho bližšie. „Vidíš, je na ňom vytlačený náš rodinný erb."

Zmetene som sa na neho pozerala. Takže to nebola obrúčka, čo mi Severus doniesol. Bol to len obyčajný darček k narodeninám. Ale potom, prečo ho mal Sirius pri sebe?

„To nemyslíš vážne." poznamenala som potichu.

„Prečo?" nechápal.

„Toto mi nemôžeš dať!"