Game of Love

Love, dad

Sedela som na lavičke pred nemocnicou, a čakala na mamu, ktorá bola ešte v nemocnici, a vybavovala nejaké veci.

Ocko zomrel.

Odišiel od nás.

Opustil nás.

Napísal mi list, ktorý som doteraz ani neotvorila. Nemôžem, jednoducho to nedokážem. Čakám už len nato, kedy uvidím Eliota a jednu mu vrazím. Nenávidím ho. Všetko sa to stalo len kvôli nemu.

,,No poď Violet. Musíme zariadiť ešte nejaké veci."

* * *

Stála som pri ockovom hrobe. Bolo už po všetkom. Už bol koniec. Mama sa zdekovala hneď ako sa to skončilo. Eliot sa ani neukázal. Nadýchla som sa a otvorila list.

Violet

Nie je ľahké byť obyčajným rodičom, pre výnimočné dieťa. Túto úlohu som nezvládol. A kvôli mojim predsudkom som ťa možno sklamal. Ak áno, je mi to ľúto. Neustále myslím nato, že všetko mohlo byť iné, keby som si ťa pozorne vypočul. Pre mňa je to koniec srdiečko. Pre teba šanca dozrieť a byť pre svoje deti lepším rodičom, ako som bol ja tebe. Spravil som vo svojom živote veľa chýb, ale ani ty a Eliot k ním nepatríte.

Milujem vás všetkých troch rovnako. Aj tvoju mamu stále milujem a aj naďalej budem. Aj keď si našla iného. Neberiem jej to, veď aj tak som na ňu nemal čas. Ona má právo byť šťastná s niekým, kto jej bude venovať každú minútu svojho života. Chcel som počkať až pokiaľ prídeš domov na vianoce, no neviem či nebudem na služobnej. Ako vždy. Dúfam že sa v tej Californii máš dobre a že ťa žiadny tvoj nápadník neotravuje. Ak áno, zavolaj mi a ja sa o ňho postarám. Si moje veľké dievča a vždy na teba budem hrdý. Ľúbim ťa Violet.

S láskou, otec.

Utrela som si slzy a usmiala sa. ,,Aj ja ťa ľúbim oci. A vždy budem."

Pochopila som dosť vecí, v mojom živote, ktoré sa proste stanu bez toho, aby na seba dali nejako vedieť. A taktiež som pochopila aj to, že niektoré veci sa nemenia. To s mamou som vedela už dávnejšie. Nebola s ockom šťastná, ale nikdy by ma nenapadlo, že by ho podvádzala. Neberiem jej to za zlé, chápem ju, bola sama na Eliota a nevedela si s ním dať rady, keď bol ocko preč, no pomohlo jej to? Pretože tak, ako to je teraz, to nie je o nič lepšie. Otec odišiel a zanechal po sebe len more emócii a bolesti, ktorej sa človek nezbaví len tak ľahko. A ja už vôbec nie. Nikdy som vo svojom živote o nikoho neprišla. A teraz, keď sa to stalo neviem ako sa s tým vyrovnať.

 Povedala som si, že stratiť Harryho nie je také zlé ako sa zdá. Ani nebolo, pretože toto bolí omnoho viac. Stratiť otca, oporu života, niekoho, s kým ste vyrastali, kto sa s vami učil, učil vás rôzne blbosti. To je bolestivé.

,,Mami, som tu." povedala som pokojným hlasom, a prešla do obývačky, kde sedel ten debil a mama s nejakým mužom. Keď som ho zbadala, celá moja čeľusť sa napla.

,,Tak ty máš tú drzosť sa tu ukázať? Po tom čo si spravil? Po tom čo sa stalo?" zasyčala som a hneď nato sa rozplakala.

Čelila som Eliotovi tvárou v tvár, a čakala čo povie, no on mlčal. Nenávidela som ho. Je mi jedno, že to je môj brat. Jednoducho ho nenávidím. ,,Mlčíš?" opäť som zasyčala a strelila mu facku.

,,Najprv si na psychiatriu priviedol moju najlepšiu kamarátku.  Teraz si ocka priviedol do hrobu ty skurvysyn!!"

,,Violet kontroluj sa!!!" zakričala mama, no bolo mi to jedno.

,,Tak ty ho ešte obraňuješ? Je v tejto rodine niekto, kto ocka ľúbil tak ako ja? Pretože vy dvaja to určite nie ste! Ty si sa kurvila s niekým iným a tento tu si chodil kde sa dalo, bez toho, aby ste čo i len pomysleli nato, že sa ocko trápi. Takáto naša rodina nebola. Vlastne ... my už nie sme rodina." povedala som so slzami, a odišla do svojej starej izby.

Posadila som sa na posteľ, a vzala do ruky mobil. Katie mi písala.

Katie: Počula som čo sa stalo Violet. Aj to, že si tu. Prepáč, že som za tebou neprišla po pohrebe, no tvoja mama ma požiadala aby som šla radšej domov. Mám sa zastaviť teraz?

Ja: Som v pohode Katie, nepotrebujem opatrovateľku, ak ide o to, ale rada ťa opäť uvidím. Radšej sem nechoď, pohádala som sa s mamou aj s Eliotom. Chcem zabudnúť na jeden večer, a ty vieš presne, čo tým myslím.

Katie: Si si tým istá? Veď ešte len pred niekoľkými hodinami pochovali tvojho ocka.

Ja: Každý sa z toho dostáva po svojom. Buď kamoška a nenechaj ma v tom.

Katie: O ôsmej pred Budhom.

Ja: Nemeškaj!

Obliekla som si čierne úzke rifle, na vrch dala top s dlhým rukávom a dosť veľkým výstrihom a to celé som doladila koženkou a topánkami na opätku. Mala som chuť sa opiť a aspoň na chvíľku zabudnúť, kto som a aká je v skutočnosti moja rodina. Bolo mi už všetko jedno. Aspoň pre dnešok.

Otvorila som dvere od taxíka, a vystúpila. Pred dverami Funky Budhu ma už čakala Katie, a keď ma zbadala, chabo sa usmiala.

,,Heeej Katieeeeee." zapišťala som a hodila sa jej rovno do náručia.

,,Violet!!! Rada ťa vidím!!" tiež zapišťala, no to som ju už ťahala dnu do klubu.

,,Tak čo si dáš? Dnes výnimočne pozývam."

,,Ty si pozývala vždy." zasmiala sa Katie, a pozrela na barmana. ,,4-krát vodka, plus dve koktejli." usmiala sa na ňo, a potom do mňa šťuchla.

,,Takže si predsa nezabudla ako sa pilo." zaškerila som sa, a snažila sa hrať na drsňačku, no všetko vo mne sa rútilo.

Celé moje vnútro kričalo, aby som s tým prestala. Aby som šla domov, a oplakávala môjho otca. Ale načo? Nato budem mať čas po zbytok môjho života, a na Katie len túto noc. Zajtra sa musím vrátiť do Californie, lebo v pondelok je už škola. Bože ešte je len'štvrtok, a ja už myslím na tú debilnú školu, debilného Stylesa, debilný život a ja neviem čo všetko. Jednoducho všetko je debilné.

,,Kto by zabudol na spôsoby Violet Whitmore?" utrúsila a spoločne sme do seba naliali priesvitný alkohol, ktorý prúdil dole našim krkom.

Zapili sme to koktejlom, a hneď nato sme do seba opäť šupli vodku. To len na rozohriatie. Po asi štvrtom takomto kole som už stála vonku a čakala na taxík. Nemala som chuť ísť domov, no z Funkyho nás vyhodili za to, že sme robili veľký hluk. Neviem či sa už teraz na diskotékach nespieva alebo čo. Katie vystúpila o tri zastávky skôr ako ja, a keď taxikár zastavil pred našou obrovskou vilou, strčila som mu do ruky peniaze a nemotorne som vysúpila. Bola celkom zima, tak som sa čaptavým krokom poponáhľala do vnútra. Na moje šťastie sa všade svietilo a keď ma zbadala mama, skoro sa hanbou prepadla.

,,Violet kde si to dočerta bola?" zapišťala nahnevane, a posadila ma na gauč.

,,Bola som piť, vieš." zasmiala som sa,a ona mi zato strelila facku.

,,Tak toto si robiť nemala!!" zvýšila som hlas a ako tak sa postavila. ,,Tak ty sa tu olizuješ s týmto tu, Eliot boh vie s kým jebe a ja sa nemôžem opiť na znak toho, že môj otec mal dnes pohreb? Tak akože dovoľ, ale niesom malé dieťa aby si mi vravela, čo môžem a čo nemôžem." dodala som a vybrala sa do svojej izby.

Počula som za sebou svoje meno, dokonca aj Eliot ho zakričal a to som si vôbec nevšimla, že tam dole je, no bolo mi to jedno. Oblečená a premrznutá som si ľahla do postele a zaspala.

* * *

Ráno som ani nečakala nato, či sa niekto zobudí alebo nie. Pobalila som si zvyšné veci, ktoré som tu mala, vzala si fotky z ockovej pracovne, na ktorých sme boli spolu a rýchlo odišla na letisko. Ešte stále som v sebe mala nejaký ten zbytkový alkohol ale bolo mi to jedno. Chcela som odtiaľ vypadnúť a to čo najskôr.

chudák violet no. prepáčte, že je časť až tak neskoro ale kvôli tej škole opäť nestíham nič. dúfam že sa bude páčiť, a aj keď tu harry nebol, v ďalšej sa objaví ako "superhero" :DDDD votes+komenty :) vďaka baby