Game of Love

I'm here for you

Otvorila som potichu dvere od mojej internátnej izby, ktorú mám spoločnú s Megan, a vkĺzla dnu. Bolo už pol tretej a dievčatám sa práve skončila literatúra, takže každú chvíľu budú späť. Ja som sa rýchlo vybalila a dala si horúcu sprchu. Zabalila som sa do ručníka a prešla ku krabici, v ktorej som mala fotky. Otvorila som ju a začala spomínať.

Bolo ťažké, pozerať sa na fotky, ktoré boli už len dávnou spomienkou. Bolo ťažké sa pozerať na ocka, keď viem, že ho takého už nikdy neuvidím. Vzlykla som, a zotrela si slzy, ktoré posiali celý moj ručník. V tom sa dvere otvorili, a do vnútra vletela Megan a za ňou hneď Anna a Beka.

,,Do čerta dievča vystrašila si ma." zasyčala Anna, a posadila sa na posteľ. ,,Kde si celý ten čas bola?"

,,No vitaj nezbednica." zasmiala sa Megan a objala ma.

,,Bola si dva týždne preč, a ty nám k tomu nepovieš ani slovo?" ozvala sa Rebeka, načo som sa zasmiala.

Oni nevedeli, že mi zomrel ocko. Ani nič z toho, že som sa pohádala s mamou, ktorá mi mimochodom práve volá. To bude ešte zábavný večer.

,,Počkajte volá mi mama."

Vzala som mobil do rúk, a zodvihla ho. ,,Ahoj mami čo sa deje? Si nejaká nervózna."

,,Kde do pekla si Violet Whitmore!! A nehovor mi, že v Californii. Odišla si bez toho aby si sa rozlúčila? A k tomu si nám všetkým včera večer ešte aj pekne vynadala."

,,A teraz mám napísať akože nejakú reč, v ktorej sa ti budem ospravedlňovať za to, začo vlastne môžeš? Prepáč ale to odo mňa nechci."

,,Kde je moja dcéra? Veď ešte pred pár týždňami, keď sme boli za ockom, sme si super pokecali a teraz? Správaš sa ku mne tak, ako keby som ani nebola tvojou mamou."

,,Ty už ani nie si moja mama." vzlykla som a dievčatá na mňa s ľútosťou no aj s obavami pozerali.

,,Violet to nehovor. Musíme držať spolu. Musíme ostať pokope."

,,To odo mňa nemôžeš žiadať a ty to vieš!!!" zasyčala som, a nadýchla sa. ,,Ty a Eliot ste si rovní. Ani jedného z vás nezaujímal ocko. Ani jedného, a pritom ste ho tak veľmi "milovali". Všetko to boli len posraté klamstvá."

,,Violet vráť sa domov, potrebujem ťa tu."

,,Aj ja som ťa potrebovala včera, a predvčerom a predpredvčerom a vieš čo si robila? Vieš s kým si bola? A kde? Pri mne si nebola. Ja som bola s Katie, a ona mi pomáhala sa z toho dostať. PRetože moja vlastná mama sa na mňa vysrala. Idem sa vyspať, a ty mi už prosím nevolaj. Ak budem chcieť, ozvem sa sama."

Zložila som telefón, a následne ho hodila o stenu. ,,Kurva."

,,Čo sa deje Violet? Čo sa stalo v Londýne?"

,,Zomrel mi otec."

,,Preboha to mi je tak ľúto."

,,Aj mne zlato, ako si natom?"

,,Ak budeš čokoľvek potrebovať, sme tu pre teba." povedala Megan a stlačila mi ruku.

,,Potrebujem si ísť kúpiť nový mobil, ale inak som v pohode." usmiala som sa, a pozrela na dievčatá.

,,A takto vyzerá dievča, ktorému je všetko jedno." utrúsila Beka a postavila sa predo mňa. ,,Keď si tu nebola, Harry celý ten čas vyšiloval kde si, čo robíš, s kým si, prečo si odišla. Ľutoval, že ti ublížil. Miluje ťa Violet a ty ho teraz potrebuješ. Potrebuješ ho viac ako nás. Zavolaj mu."

,,N-nemôžem. Už sú to dva týždne." vykoktala som zo seba a pozrela na nich.

,,Za tie dva týždne tu bol každý deň, a stále sa na teba vypytoval." usmiala sa, a pohladila ma po tvári.

V tom niekto zaklopal. Celá som zmeravela, pretože som nechcela aby ma v takom stave videl Harry alebo Zayn.. alebo ktokoľvek iný. Anna otvorila dvere a dnu do iby sa vrútil Harry, pričom si ma hneď vtiahol do náručia. Pevne ma tisol k sebe, a vdychoval moju vôňu. Ja som na tom bola rovnako.

,,Violet preboha.." odtiahol sa a pozrel na mňa. ,,.. neveril som, že ťa ešte niekedy uvidím. Láska chýbala si mi." dodal a opäť si ma vtiahol do náručia.

,,To je v poriadku Harry, som už tu."

,,Počul som, čo sa stalo. Volal som s Katie. Vravela mi, že na tom nie si veľmi dobre. A že ma potrebuješ." usmial sa, a vložil mi prameň vlasov za ucho.

,,Som v pohode." vzlykla som, a Harry ma k sebe pritiahol ešte viac.

,,Ja viem, že pred tým, než si odišla sme sa brutálne pohádali a strašne ma mrzí aj to, že som ti strelil facku Violet. Ja taký niesom, lenže naštvala si ma. Naštvala ma celá tá posratá hra, jednoducho všetko. Nevedel som, čo mám robiť, keď si pri mne nebola."

,,Ja viem Harry, prepáč." povedala som jednoducho sa posadila sa na gauč.

,,Ale nič z toho nemení našu situáciu čo?"

,,Prepáč Harry ale je lepšie keď sme len kamarátmi."

,,Nič z toho nie je lepšie, keď ťa nemám pri sebe. Keď už neležíš v mojej posteli a nehladíš ma po mojich vlasoch. Keď už nie som dôvodom tvojho úsmevu ani tvojej radosti či šťastia. Violet prosím.." vzlykol a chcel niečo dodať, no skočila som mu do reči.

,,Mám za sebou namáhavú cestu, v noci som skoro nič nespala tak ma prosím nechaj. Vysvetlíme si to zajtra dobre?"

,,Sľubuješ?" spýtal sa s obavami.

,,Sľubujem." povedala som odhodlane.

Ešte raz ma objal a odišiel. Nemôžem sa pred ním skrývať, ale teraz jednoducho nemôžem byť ani s ním. Je toho na mňa teraz veľa. Škola, otec, mama, Harry. Ach bože.

,,Myslela si to s ním vážne? Že sa ešte porozprávate?" spýtala sa s údivom Megan.

,,Už nemám kam utiecť. Jednoducho mu zajtra poviem, že z nás nebudú nič viac ako kamaráti a je mi jedno ako to vezme. Ja sa hlavne potrebujem vyspať."

,,A čo tvoja mama? Čo sa medzi vami stalo?" spýtala sa pre zmenu Anna.

,,Pohádala som sa s ňou kvôli ockovi. Podvádzala ho a ja som o ničom nevedela. Včera mal ocko pohreb a ja som bola zo všetkého tak vystresovaná, že som sa bola opiť. A teraz mi je zo mňa zle." vzdychla som si.

,,To je v pohode dievča. Každá z nás prežíva bolesť inak." objala ma Megan a mne sa z očí opäť spustili slzy.

,,Najhoršie na tom všetkom bolo to, že môj vlastný brat na ockovom pohrebe ani nebol. Ten, čo ho priviedol do hrobu nemal ani toľko úcty, aby sa zúčastnil na jeho pohrebe. Nenávidim ho." vzlykla som.

,,Ale už si nemyslíš, že si sú s Harrym podobný, či?" spýtala sa Anna.

,,Teraz si to myslím ešte viac, ako predtým."

Ouuuu tak tta posledna veta je fakt nieco :D no uvidime ako sa to bude dalej vyvijat :) uzite si citsnie a hlavne sa mi.k tomu vyjadrite a hodte tam tie votes. Love yaaa