End

584 45 1
                                    

,,Spí." počula som, ako sa Megan s niekým rozpráva.

,,Musíš ju už nechať napokoji Styles. Včera si jej ublížil už dosť."

,,Nechcel som jej ublížiť. Neviem čo to do mňa vošlo." zašepkal Harry.

,,Spomeň si nato, čo si jej vravel včera večer. Vážne si myslíš, že ťa bude chcieť späť?" ironicky sa zasmiala.

,,Ja...ja neviem Megan doriti!" zasyčal Harry a pravdepodobne do niečoho buchol.

,,Styles choď preč. Nechcem aby Violet vedela, že si tu bol."

,,Potrebujem sa s ňou porozprávať." zavrčal na Megan, no to som už ja otvárala dvere a ocitla sa tvárou v tvár človeku, ktorý pre mňa ešte včera znamenal všetko.

,,Ja sa nechcem rozprávať s tebou. A ak by si mal aspoň nejakú úctu, neukazoval by si sa tu." zašepkala som, pretože moje hlasivky boli úplne na dne od toho stáleho plakania. A prečo vlastne? Pre tohto debila,ktorý si absolútne nič z toho nezaslúži? Ktorý si nezaslúži ani mňa a už vôbec nie to, aby ho niekto miloval.

,,Chcel som sa za včerajšok ospravedlniť Violet. Naozaj ma zarazilo to, čo sa o mne písalo v školských novinách a musel som si vypiť. Potom to už do mňa išlo samo a tá štetka...." vzdychol si a pozrel na mňa.

,,Je mi to naozaj ľúto Vii." chytil ma za ruku, no vytrhla som sa mu.

,,Ak je to už všetko tak by si mal odísť."

,,Ja nechcem odísť." vzlykol, a až teraz som si všimla s akou veľkou bolesťou na mňa pozerá.

,,Lenže ja to chcem." povedala som, no pravda bola taká, že aj keď mi veľmi ublížil, jednoducho mi za tú bolesť už nestojí.

,,Nechcem ťa už jednoducho vidieť Harry.."

,, ... ani ťa už stretávať.."

,,..dokonca ťa už nechcem ani počuť."

,,Tak sa zober a vypadni." pozrela som na ňho a opäť sa mi všetko vracalo.

Každý spoločný úsmev, zážitok či už nejaká chvíľa. Každá veta zodpovedaná najmenej stokrát..

Ľúbim ťa.

Dve slová, ktoré môjmu životu ukázali nový smer, nový cieľ a nový rozmer, že láska nemusí byť vždy svina, pokiaľ pri sebe máte niekoho, koho milujete a kto vás miluje rovnako. Cítila som sa výnimočne, pretože som bola prvá, ktorú Harry ľúbil. Ktorej dával najavo, že aj keď je hajzel, dokáže milovať.

,,Violet milujem ťa. Milujem ťa kurva!!! Toto mi nemôžeš spraviť. Ideme spolu na ples. Ako pár. Milujeme sa. Daj nám ešte jednu šancu." vzdychol.

,,Ani hĺbka tvojich slov nezmení môj názor na teba Harry. Chceš aby som nám dala šancu? Práve to robím. Ty sa vráť k svojmu starému ja, a ja sa vrátim k svojmu. Už na začiatku tohoto všetkého ti mohlo dôjsť, že to dlho nevydrží. Pretože ty sa jednoducho nedokážeš zmeniť."

Nič nepovedal. Len na mňa pozrel a odišiel. Megan zatvorila dvere a ja som sa zosypala. Prijať to, že tu už pre mňa Harry nebude, je to najhoršie, čo sa mohlo stať.

Zo steny som strhla plagát a roztrhala ho. Roztrhané kúsky som hodila do koša a posadila sa na gauč.

,,Ak dnes budeš brať poznámky z prednášky vezmi jedne aj pre mňa." povedala som Megan, ktorá na mňa divne pozerala.

,,Nejdeš na prednášku?"

,,Nie. Tento týždeň sa musím vzchopiť a prejsť cez to, že som sa s Harrym rozišla. A v sobotu sa uvidíme na plese." nahodila som falošný úsmev, no Megan by som aj tak nikdy neoklamala. To dievča jednoducho vždy vedelo, čo mi je.

Game of LoveOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz