Game of Love

When i was young..

PLES

Je sobota. Z piatkovej opici som sa už dostala, navyše dnes je ples. Nemám vôbec chuť ísť. Idem síce so Zaynom, no najradšej by som bola tu na intráku a napchávala sa so zmrzlinou. Lenže to nejde. Musím sa cez to všetko dostať. Musím sa dostať cez Harryho. Stačilo tak málo a bolesť, ktorú mi spôsobil by jednoducho zmizla. Lenže on si proste nevie zavrieť ústa a stále ma musí položiť nejakými vetami.

Chýbaš mi

Vráť sa ku mne

Milujem ťa

Potichu som vzlykla a spomenula si na jeho slová. On mi povedal, že ma miluje. Prehrala som si celú tú spomienku. Každé jedno slovo sa do môjho srdca zabodávalo ako nejaký špendlík. A každé jedno slovo mi ublížilo rovnako. Včera mi dokonca poslal správu, že sa ma nevzdá. Neviem čo mám robiť. Ja som sa ho už vzdala.

,,Violet, si tu?" počula som za sebou hlas Megan a keď som sa otočila, stála tam aj s Liamom.

,,Čaute." povedala som neprítomne a ďalej pozerala von cez okno.

,,Ja len že idem už k Liamovi. Ty ideš so Zaynom však?" spýtala sa.

,,Hej.."

,,Príde po teba?"

,,Hej.." zaklamala som, no bolo mi to jedno.

,,Takže ostaneš tu a počkáš na ňho, alebo ideš s nami?"

,,Ostanem tu. On po mňa určite príde." pozrela som na ňu a chabo sa usmiala.

,,Dobre, tak sa vidíme na plese zlato."

,,Majte sa." povedala som s hraným úsmevom a vydýchla si, keď zatvorili dvere.

Nedokázala by som ísť s Megan a Liamom k ním do domu bratstva, pretože by bolo dosť pravdepodobné, žeby som stretla Harryho. A jeho som vidieť dnes určite nechcela. Aj keď viem, že určite bude na tom plese. Je jedno s kým bude, stále tam bude. A bude to ťažké, byť s ním v jednej obrovskej miestnosti, nedotýkať sa ho, netancovať s ním, nesedieť s ním pri jednom stole, nerozprávať sa s ním, nepočúvať tie jeho vtipy a podobné veci. Zvládnem to vôbec?

*

Stála som pred budovou, v ktorej bude tohtoročný predvianočný ples. Teda Vianoce sú až za dva mesiace ale tak čo už. Tu v Californii si ani neviem predstaviť Vianoce. Žiaden sneh, len vianočné stromčeky.Opravila som si svoje šaty a nadýchla sa. Cítila som sa ako nahá. Šaty boli nádherné, o tom niet pochýb, lenže ešte nikdy som na sebe niečo také nemala. Šaty mali nádherný korzet, ku ktorému bola pripevnená obrovská sukňa s trblietkami. Boli síce tmavé, no boli jednoducho nádherné. Prešla som hore schodmi a pozerala na obrovskú sálu, ktorá sa črtala pred mojimi očami.

Mala som tu byť už o šiestej. A je osem hodín. Dievčatá ma zabijú a Zayn sa na mňa určite vykašle. Nebudem sa na ňho zato hnevať, veď presne to isté som spravila ja jemu. Poslednýkrát som sa nadýchla a vstúpila do miestnosti. Blúdila som očami na každého človeka až som zastala na tom kučeravom chlapcovi v obleku a s kravatou. Jeho oči skenovali tie moje. Prepaľovali ma a ja som sa pred ním cítila taká malá a bezmocná. Keď sa na mňa usmial, pohľad som odvrátila a v dave ľudí našla Zayna. Na nič som nečakala a vybrala sa k nemu.

,,Ahoj Zayn." povedala som jednoducho a rýchlo ho objala.

,,Tak tu je to tajomné dievča." zaškeril sa a začal na niekoho zamávať. Až potom som si všimla, že máva na Megan a Annu.

,,Ty krava!! Mala si mi povedať, že Zayn po teba nepríde." buchla do mňa Megan, načo som sa zasmiala.

,,Potrebovala som tu ísť sama. Chcela som sa tak uistiť, že tu prídem."