Game of Love

It's crazy.. We're crazy..

Ešte stále sa mi v hlave ozývali Harryho slová. Síce to odmietnutie som už nejak strávila, a tie slová predsa už len tak neboleli, no stále som ich mala v mojej mysli a nevedela som ich dostať preč. Hlavne to, ako som sa som sa ho snažila zastaviť, a prosila ho o to, aby ostal, no on si moje slová absolútne nevšímal. Nevšímal si mňa. Bola som pre ňho doslova a do písmena vzduch. Ale malo by mi to byť predsa jedno. Mala by som spoznať niekoho lepšieho. Niekoho, kto mi dá krajšie spomienky, viac lásky a menej bolesti. Mala by som už konečne nájsť toho pravého.

,,Tá biológia je naozaj ťažká." vzdychla Jules a zabuchla za sebou dvere od izby. ,,Sedela som na tej prednáške skoro tri hodiny a pochopila som len malé množstvo z toho, čo ten debil hovoril." zavrčala a hodila sa na gauč.

Divne som na ňu pozrela, no usmiala som sa, pretože aj mne biológia robila problémy. ,, Nič si z toho nerob, ani ja som tým somarinám nechápala."

,,Ako si potom prešla skúškami?"

,,Všetko som sa nabiflila. To ti stačí na B-čko." opäť som sa usmiala a ona sa pridala.

,,Keď už sme pritom! Kam sa s tými kuframi chystáš?" zahľadela sa na mňa a vtedy som pochopila, že sa z toho len tak nevykrútim.

Rozmýšľala som nad tým, či jej o tom povedať alebo nie, veď predsa ju dlho nepoznám, no... Aj za ten krátky čas čo ju poznám, som si ju obľúbila a skvele si rozumieme. Ale aj tak si myslím, že môj odchod ju nijako nezasiahne, tak prečo by o tom nemala vedieť?

,,Späť domov."

,,Akože až do Londýna? Veď Vianoce sú až za dva mesiace." povedala nechápavo, načo som sa zasmiala a zatvorila učebnicu, do ktorej som ani nepozrela, odkedy som ju otvorila.

,,Nedoštudujem tu, ale v Londýne Jules. Už sem nepatrím."

,,Ty chceš naozaj odísť, ako ten tvoj kamarát Liam? Myslela som si, že len sranduješ....že,...že to nemyslíš vážne." povedala koktavo, načo som sa zamračila.

,,Už ma tu nič nedrží. V sobotu odlietam." vzdychla som si a postavila sa z kresla, keď mi v tom vo vrecku zavybroval mobil.

Bez záujmu som ho vytiahla a prečítala si obsah správy, ktorá sa črtala na displeji. Bola od Harryho.

Harry: Môžeme sa stretnúť?

Odpísať, či neodpísať? Odpísať.

Ja: Ak chceš.

Harry: O päť minút v parku?

Ja: Budem tam.

Rýchlo som hodila mobil na posteľ a obliekla si mikinu. Bez toho, aby som niečo povedala, alebo vôbec odpovedala Jules, na otázky, ktoré mi dávala, som vyšla z izby a hnala sa do parku. Veľmi som chcela vedieť, čo po mne ešte Harry chce. Cestou tam som rozmýšľala, či som spravila dobre, keď som súhlasila so stretnutím. Veď on ma predsa odmietol, prečo som to nespravila aj ja jemu? Pretože ho ešte stále milujem? Nie, myslím, že v tom bude niečo iné. Na moje prekvapenie, keď som vkročila do parku, Harry sedel na lavičke a čakal. Počas celého nášho vzťahu, ktorý sme mali, neprišiel ani raz na čas a teraz? Je tu.

,,Ahoj Violet. Dúfam, že som ťa v niečom nevyrušil, keď som napísal." povedal nervózne a jeho zelené smaragdové oči sa stretli s tými mojími.

,,Učila som sa."

,,Bude to len chvíľka, sľubujem." vzdychol.

,,Viac na teba ani nemám Harry."

Usmial sa, aj keď som tomu gestu nechápala, no nechala som to tak. Čakala som, čo povie, či ma to opäť dorazí alebo prekvapí, aj keď to nebolo až také pravdepodobné. No bolo super cítiť opäť jeho kolínsku, či vidieť tie jeho smaragdy alebo kučery.
Chýbal mi.

Ale aj keď je to bez neho ťažké, viem, že v Londýne bude lepšie. Veľmi v to dúfam.

,,Bol som hlupák." opäť vzdychol a pozrel na mňa.

,,Stále si." prerušila som ho, načo sa zamračil, no bolo mi to jedno.

,,Chcel som sa ti ospravedlniť Violet."

,,Tak začni. Myslím, že ta chvíľka ti nato nebude stačiť."

,,Vravím, že som chcel, no v skutočnosti mi to nie je ľúto." povedal s tým jeho typickým úškrnom "som frajer a mám ťa".

,,Tak tebe to nie je ľúto." ironicky som sa zasmiala, no ani zďaleka som neskončila. ,,Ty si ani nevieš predstaviť, ako veľmi som kvôli tebe trpela. Čo všetko som musela znážať a hlavne prežívať." vzlykla som, keď mi slzy začali pomaly stekať po tvári. ,,Milovala som ťa Harry, veľmi... A tebe ani trochu netrhá srdce, z toho, čo všetko som si kvôli tebe musela vytrpieť? Len a len kvôli tebe?"

,,Nikdy nebudem ľutovať to, že som ťa spoznal... Aj ja som trpel kvôli tej skurvenej hre, pamätáš? Ale ak by nebolo tej hry, nikdy by som ťa nespoznal a nikdy by som sa do teba nezamiloval!" zavrčal a postavil sa tesne predo mňa. ,,Takže ja nemám kurva čo ľutovať Violet!" dodal a bez ďalších zbytočných slov ma pobozkal.

Nebránila som sa, pretože som to potrebovala. Jeho pery na tých mojich. Na ničom inom teraz nezáležalo, pretože Harry povedal presne to, čo som chcela počuť. A preto ho milujem. Veľmi.

,,Moja mama mi povedala, že mám bojovať o to, čo milujem. A aj keď to získam, tak že.... Mám o to bojovať stále a nikdy neprestať. Milujem teba Violet a pochopím, keď ma teraz odmietneš, no nezabudni..." odmlčal sa a do bozku, ktorý mi uštedril sa usmial. ,,..že sa ťa kurva nevzdám a budem o teba bojovať až dokonca, kočka." zastrčil mi prameň vlasov za ucho a pobozkal ma na čelo.

,,Pretože to má zmysel. Ty a ja máme niečo, čo nikdy nezmizne. Aj keď sa od seba odlúčime, jednoducho sa k sebe vždy vrátime."

,,Milujem ťa Harry Styles." vzlykla som a takisto ho pobozkala.

Harry mal pravdu. Malo to zmysel. On a ja...medzi sebou sme mali akúsi fyziku. Spojenie, alebo skrátka niečo, čo nás k sebe stále ťahalo. A vždy, aj keď sa to zdalo nemožné, vždy sme si k sebe dokázali nájsť cestu. A vždy to tak bude. Je to síce bláznivé, no ani náš vzťah nepatrí k tým najnormálnejším, ale vďaka tomu sme jedinečný. Obaja.

O MESIAC

,,Zachvíľku sú tu Vianoce zlato. Už si si vybrala, čo chceš?" spýtal sa ma Harry a jemne mi zahryzol do ucha.

,,Chcem teba. Vo svojej posteli a hneď teraz, zlato."

no hlásim sa s pomerne krátkou časťou po dlhom čase ale tak sú prázdniny, takže ma neodsudzujte. Vdaka že ste sa vyjadrili, k tomu, čo som potrebovala vedieť a je tu jedna taká vec, že:

-ak by som pokračovala v tejto story dalej, tak že by som opísala Harryho pohľad, nebolo by to také dlhé, ako teraz, typujem tak okolo 15 častí by to malo, lenže pohľad Violet by tam nebol vôbec, už len z toho dôvodu, že všetky tieto časti boli písané z jej pohľadu a nemohla by som zmeniť kontext aby tam bol aj jej pohľad

-čiže ak by som pokračovala, tak už  len Harryho pohľad

tak opäť vaše názory a komentáre k tomu pretože už nás čaká len jedna časť :)

love yaaaaaa