Otvorila som oči a prvé čo som si všimla bolo to, že ležím v nejakej bielej miestnosti. Cez okno som počula dážď a všetko, čo som si pamätala bolo to, že som niekam šla. Za niekým a chcela niečo spraviť. Lenže moja pamäť bola odo mňa teraz veľmi vzdialená, keďže som si len zriedka niečo pamätala. Keď som sa chcela postaviť, ucítila som pálivú bolesť, ktorá putovala celým mojím telom.
Čo sa to so mnou stalo?
A prečo dočerta ležím v nemocnici?
Usúdila som to podľa ihly, ktorá bola zapichnutá v mojej ruke. Všimla som si ju až teraz, aj keď neviem ako je to možné, keďže to osť bolí. Nechápala som, čo sa deje a ani prečo som tu. Chcela som sa vrátiť domov k rodičom, pretože s nimi som chcela stráviť posledné dni tu v Londýne, predtým než odídem na výšku do Californie.
Do miestnosti vošiel doktor a prezeral si ma, akoby som tu ani nebola. Chcela som niečo povedať, no predbehol ma.
,,Ako sa cítite slečna?" spýtal sa.
,,Bolí ma celé telo a vôbec nič si nepamätám. Prečo som tu? Čo sa stalo?"
Cítila som sa ako nejaký debil. Naozaj som si nič nepamätala. Ani som dokonca nevedela, aký je deň a už vôbec nie to, aký je mesiac.
,,Stala sa vám nehoda."
,,Aká nehoda?" spýtala som sa zaskočene.
,,Zrazilo vás auto a niekoľko dní ste bola v kóme. Je zázrak, že ste sa prebrala, pretože to nikto z nás nepredpokladal. Vôbec nie pri tom, v akom hroznom stave vás sem priviezli." povedal pokojne, no ja som narozdiel od neho vôbec pokojná nebola.
Ja že som mala nehodu? Zrazilo ma auto? Nemôžem tomu ani uveriť, a len to, že si to opakujem spätne vo svojej mysli vo mne vyvoláva divné pocity.
,,Č-čože? A-ako to, ž-že si na nič ne-epamätám?" koktavo som povedala a zahľadela sa mu priamo do očí.
,,Utrpela ste poriadny šok, pretože vaše spomienky boli potlačené, čo značí, že ste stratila pamäť."
,,Spomienky?"
,,Áno slečna. Spomienky. Čo si pamätáte ako posledné?" spýtal sa doktor a posadil na posteľ, na ktorej som ležala.
Prehrabávala som sa vo svojej mysli a snažila sa spomenúť aspoň na nejaký detail, alebo niečo, čo mi pripomenie... pripomenie to, čo sa stalo.
,,Viem, že som niekam šla. Ale netuším kam. A viem, že som niečo chcela spraviť, alebo povedať.. neviem to iste. Niekomu.. lenže ja... ja neviem, čo si pamätám ako posledné.." vzlykla som, pričom sa na mňa doktor ľútostivo pozrel a stlačil mi ruku.
,,Sústreďte sa. Veľmi nám to pomôže a vám tiež." povedal upokojujúcim hlasom, načo som prikývla a opäť sa snažila spomenúť.
,,Pamätám sa, že sme grilovali. S mojou najlepšou kamarátkou a mojimi rodičmi. Mal to byť posledný deň, ktorí sme všetci mali stráviť spoločne predtým, než odídem na vysokú. A potom mám také záblesky, že... že som niekam potrebovala nutne odísť. Ako som už povedala... šla som za niekým a mala som niečo spraviť. Zrejme sa rozlúčiť, alebo čo.."
,, Ako posledné si pamätáte na svojich rodičov?" spýtal sa prekvapene, čo ma viac rozrušilo.Iba som nemo prikývla, pretože som sa bála hoc len odpovedať. Jeho pohľad hovoril za všetko.
Niečo tu nie je v poriadku.
,,Nie sme v Londýne slečna, ale v Californii." povedal a ja som naňho nemo hľadela.
CZYTASZ
Game of Love
RomansPretože ona ani len netušila, aká veľká bude jeho láska k nej. Pretože hra, ktorá mala Harryho zničiť, zničila ju. Pretože vďaka tej hre pochopila, že každý človek si zaslúži druhú šancu. Pretože ona sama vie, že ho miluje. Nová STORY, s originálnym...