Game of Love

...but I refuse to change you.

,,Harry.." vzlykla som, keď som videla jeho vzdiaľujúci sa chrbát a cítila slzy, ktoré stekali po mojej tvári.

,,Harry.." opäť som vzlykla, no Harry nevyzeral nato, že zastavuje.

,,Harry!" zakričala som dosť nahlas, načo zastavil, no neotáčal sa. ,,Chcem byť s tebou Harry. Bez ohľadu nato, čo sa bude diať alebo čomu budeme musieť čeliť. Chcem byť jednoducho s tebou!"

Myslela som si, že sa usmeje a povie mi, že aj on chce byť so mnou. Myslela som si, že aspoň povie niečo na svoju obhajobu a nebude mlčať, ako stále predtým. Mala som pocit, že sa od nášho posledného stretnutia veľa zmení, no mýlila som sa. Tak ako zakaždým.

,,Zbohom Violet."

Dve posledné slová, ktoré povedal predtým, než odišiel. Chcela som kričať a povedať mu, aký je hlupák, že ma opäť odmietol. Veľmi som to chcela spraviť, no bola som natoľko zlomená, že som už nemala žiadnu silu sa mu vzoprieť. S hlavou sklonenou som odchádzala na opačnú stranu, kde ma už čakala Megan, ktorá mala na tvári takisto smutný výraz.

,,Poďme do Californie zlato. Tam nás už čakajú dievčatá. Potrebujem vám všetkým niečo povedať." povedala vážne Megan a objala ma.

Nevnímala som jej slová, ani to že som začala plakať v jej náručí. Jediné, čo ma teraz zaujímalo bolo to, že ma Harry odmietol. A nie prvýkrát. Mám pocit, že to bolo už naposledy.

*

Späť v Californii. Cítila som sa tak inak. Akoby som sem ani nepatrila. Akoby ma tu nikto nechcel. Pohľady, ktoré som tu nechala pred prázdninami zotrvali a teraz opäť terorizujú moju tvár. Prepaľujú moje oči a som si stopercentne istá, že polovica ľudí si praje, aby som bola mŕtva. Čo je dosť smutné, pretože som myslela, že tu mám priateľov. Lenže, veci sa menia.

,,Som taká rada, že ste späť." povedala nadšene Rebeka a aj s Annou ma vyobjímala.  ,,Viete, aká to bola nuda bez vás?"

,,To vám teda poviem. Skoro nikde sme neboli. Za celé leto som videla viac romantických filmov, ako niekto, kto ich natočil." zasmiala sa Anna a my sme sa k nej pridali.

Bolo super byť medzi babami, pretože mi občas naozaj chýbali. A nemohla som uveriť tomu, čo hovorili. Oni? Neboli nikde? To sa im fakt nepodobá.

,,Som rada, že ste sem prišli." povedala zrazu Megan a úsmev jej z tváre zmizol.

,,Chceli sme sa s vami privítať, predtým než nastúpime opäť do školy."

,,Ide tu o to, že ja už nenastúpim." vzdychla Megan.

,,Tomu nerozumiem Megan. Nič si o tom predsa nehovorila." zapišťala som, no dievčatá mlčali. Nechápem, prečo sa k tomu nevyjadrili.

,,Pretože som bola šťastná." povedala s úsmevom, no jej tvár zdobil bolestný výraz. Po tvári jej začali stekať slzy, no aj cez to všetko sa usmievala. ,,Aj na vás som videla, aké ste šťastné. Aj keď ste viac-menej boli znudené, no aj tak." dodala, chytila ma za ruku a pozrela na mňa. ,,Videla som na tebe, že si užívaš leto, aké sme spoločne plánovali. A aj kvôli tomu, som bola rada zato, že som ti pomohla, na nejaký čas sa odreagovať." 

,,Megan..." vzlykla som, pretože som nerozumela tomu, čo hovorí. Neviem si ani len predstaviť, čo sa stane keď odíde. S kým sa budem deliť o svoju izbu? Nechcem tu nikoho cudzieho. Chcem tu Megan. Ona jediná ma pozná najlepšie.

,,To je v poriadku Violet." opäť sa usmiala a nadýchla sa. ,,Nie som tá najlepšia kamarátka, pretože najlepšie kamarátky sú k sebe úprimné. A zatiaľ čo ty si mi vravela všetky svoje tajomstvá, ja som sa ti s tým mojím zdôveriť nevedela. Ale už mi neostáva veľa času."