Naše duše

3.kapitola

Vnútorná sila je unavená.

O niečo neskôr sa síce ešte stále držíme s pitím, ale je nám jasné, že sa nenachádzame v teritóriu, kde sa môžeme cítiť uvoľnene. V skratke - nie je to stredná. Žiadna novinka, samozrejme. Starší ľudia, ktorí vedia, čo chcú a možno stále nie a láka ma vidieť a vedieť, že majú niečo pred sebou, bavia ma opilé obrázky, ktoré si utvorím a obrazy toho, ako to nakoniec s nimi dopadne. Pravdaže je to vtipné len preto, že sa to netýka mňa. Ak tomu dôjde a budem hodená do sveta, bude to pekne tvrdý pád na ústa.

,,Okrem výberu alkoholu sa musí uznať ešte jedno."

Otočím hlavu, ale je to akosi spomalené, ale zároveň akosi rýchle. Môj pohľad je pomalý, ale hlava príliš prudká. Ani neviem za kým sa otáčam, len vnímam hlas a viem, komu patrí a ten je hneď vedľa mňa.

,,Sú tu pekné tváre mužov, tam niekde svaly, tam niekde silné stehná a aha, tam je zadok !"

Zasmejem sa akoby som presne vedela, čo tým myslí a kam ukazuje. Nepozrela som sa ešte na žiadneho muža, pretože ak by som náhodou nadviazala kontakt, oči z hlavy tak ľahko nedostanem. Iste, môžem za pár minút zabudnúť ako človek vyzeral, ale očí zostanú v mojej hlave a je to len matný obraz toho, komu patrili.

,,Chcem sa zahryznúť do niektorého zadku," šepne mi to ako tajomstvo, ale ona je otvorený človek. Nič v podstate nie je tajomstvo. Ja sa zasmejem a prikývnem, že rozumiem.

,,Aj ja som hladná."

Usmeje sa na mňa tak široko až je to príjemné a v očiach má to neznámo známe teplo. Má to v sebe hlboko, veľmi a dosť, ale je to tam. To, že jedného dňa dokáže byť jemná, nežná a láskyplná. Alebo som tak opitá až to zasiahlo aj moje myšlienky, ktoré sú momentálne totálne prepité.

,,Nepozeraj tak na mňa. Poznám ťa."
Snaží sa vytvoriť znechutený pohľad, čím dá vedieť, aké je neskutočne hrozné, že tomu tak je, ale v vzhľadom k tomu, že to nie je pravda, v tom aj zlyhá a znova sa usmeje.

,,Až nechutne, ale aj tak ťa milujem," vraví mi.
,,Tiež pekne nechutné, ale ja teba tiež."

Za nami zacítime pohyb a tak sa obe otočíme v rovnakej sekunde. Stojí tam vysoký chalan, celkom nesmelý a to pravdepodobne z našej konverzácie. Nie úplne nesmelý, ale rozhodne vyzerá, že nevie, čo si myslieť.

,,Prepáčte, skôr ako som zistil, že ste.. lesbičky ? Som ti chcel doliať pitie a pozvať ťa do tanca."

Rozosmejeme sa a jeho výraz je natoľko roztomilý až sa ho Dan dotkne. Urobila by som to aj sama, ale ja som nebola tá, ktorú si dnes večer vybral.

,,Často si to o nás myslia, ale ver mi, ja chcem to, čo máš ty. To ma rozhodne láka oveľa viac."

Hlasno sa rozosmeje akoby Dan bola zábavná osoba, ktorá sa zrodila pod zlatou hviezdou absolútne si neuvedomujúc, že to, čo rozpráva, nemá byť vtipné - je svojská, priama a čo z nej chce ísť von, to proste ide - a hodí po mne ospravedlňujúci pohľad. Neviem, kvôli čomu, ale okej, beriem to, takže len prikývnem. To je totiž jedna z vecí, ktorou nič nekazím a ide mi najlepšie.

,,Prepáč jediné dievča, ktoré milujem, ale tento chalan mi chce naliať a nič nemám."

Zasmejem sa lebo je to pravda a dôvod, pre ktorý s nim ide. Ale uznávam, ide s nim, pretože sa jej pozdáva. Neťahá za nos a nerobí falošné nádeje.. občas.

,,Choď skôr ako sa zo mňa stane lesbička a začnem súperiť."

Tentokrát sa zasmeje ona, je to ako malá výhra a jej ruka skĺzne nižšie, čím ho popadne za ruku a potiahne k sebe.