Naše duše

7.kapitola

Ak ťa život ťahá vzad, spomeň si na to, čo ťa ťahá vpred. Možno ťa to nepotiahne úplne, ale bude to aspoň vyrovanané.

Hneď po tom, čo vrátim z klubu unavená a frustrovaná zo všetkého, čo sa dnes stalo - ukazuje sa, že medzi ľuďmi, ktorí pijú, nedokážem vydržať tak ako som si myslela. A tak trochu mi stále nebije srdce, ale poznatok bol ako pád na ústa. Krutý, pretože celá moja bytosť si myslela, že sa medzi nimi dokáže pohybovať, pretože to pozná.

Danin otec pil akoby išlo o maratón po tom, čo sa vydržal byť príliš dlho triezvy – čo nikdy ani nepoznal. Ronov otec sa ho niekoľkrát snažil prebiť a môj otec ich dokázal nasledovať, ale dokázal zabrzdiť, pretože vedel, že má slabú pevnú vôľu.

Bolo to vždy príliš kruté a to natoľko až sme všetci štyria utekali z domu. Občas spoločne, keď veci boli naozaj zlé a Ren s Nixom mali pocit, že to potrebujeme. Neviem či tomu tak naozaj bolo. Nikdy som sa o nič lepšie necítila.

 Všetci sme mali doma veci, o ktorých sme nevedeli, držali sme v sebe a nedelili sa, ale s tými pár spoločnými sme boli ako tichý klub. Nikdy sme sa vzájomne nerozprávali a nesmiali.

Iste, pár výnimočných momentov nastalo, ale bolo ich tak málo až to môžem zrátať na prstoch. Bolo to vždy tiché, dobré a správne. Tam vonku bol Nix viac mojim kamarátom ako bratom, ale ak sa rozhodol, že je čas má zobrať von, pretože mám blízko k plaču, bol to brat. Alebo uznal, že je vhodná doba, pretože niektorým vtipom som nerozumela.

Dnešok bol krutý a mala na krajíčku. Stále som však akosi necítila svoje srdce, ktoré je tak zraniteľné až nie je možné, aby najbližšie dni bolo v poriadku.

Banda mužov bola opitá, mali nechutné a nepríjemné narážky, smiali sa na tom a ja sa znova ocitla na mieste, od ktorého som utekala. Byť doma.  Ale namiesto toho, aby som si mohla ľahnúť a tváriť, že sa dnešok nestal, na mojej posteli ležala dlhá, čierna postava a tak známa až mám chuť vypustiť vzlyk. Moje útočisko našiel vojak.

Dnes už dosť, prosím.

,,Je tu už dlho," ozve sa Dan ležiac na posteli , jej telo je schúlene, čo je náznak, že má jeden so svojich dní. Stavím sa, že od momentu, čo vstúpil, z neho nespustila zrak. Len sa díva ako vždy, ak sa jej duša rozhodla von prevetrať. Čo v preklade znamená, že sa musí nájsť, prejsť si pár vecí, upokojiť sa a potom sa vrátiť späť, aby veci mohli byť s  mierou, s akou sú naučené.

,,Netrafil si snáď do vlastného bytu ?"

Ale v mojej posteli sa už dávno udomácnil tak až mi to príde prirodzené.

,,Občas mám aj povinnosti," ozve sa so zatvorenými očami a rukami za hlavou.

Hodím tašku na zem, následne aj bundu a cítim sa ako návšteva. Ale ak príde na Briana, prídem si cudzia aj sama pre seba. Akoby si ho môj starší brat vybral za kamaráta práve preto lebo má dojem, že je jediný muž, ktorý mnou vie pohnúť. A vyhral. Jeden aj druhý.

,,Ležať v cudzej posteli je zodpovednosť ?"

Ak na to príde, dokáže byť rodič a ja dieťa. Ja som jeho zodpovednosť, ale ani jeden z nás to nevysloví. Je síce o tri roky starší, ale to poverenie, aby ma dostal na nohy, mi roky uberá. Robí láskavosť Nixovi a na tom jedinom záleží. A bez ohľadu na minulosť, si nemôžem pomôcť a nasledujem Nixa.

,,To mi povedz ty."

Neodpovedám, rozumiem tej narážke veľmi dobre. Nemá cenu tvrdiť opak, ak tomu neuverí. Nix ho musel hľadať naozaj dlho.