Naše duše

21.kapitola

Počas ďalších dní sa ma Brian snaží kontaktovať, píše mi sms správy a dokonca zájde do práce za mnou, ale moje rázne odmietnutie ho vždy dočasne zastaví. Občas mám pocit, že tu nejde už ani tak o vlastného otca. Tým nenarážam na to, že vôbec môže ísť o mňa. Ale tá jeho naliehavosť, kedy sa uvidíme, bola skutočne správna presne tak, ako som predpokladala.

Nakoniec po ďalších dní sa prestal ozývať úplne a namiesto toho, aby som cítila spokojnosť, sa vo mne prebudila previnilosť. Čo ak išlo naozaj o niečo veľké ?

Nakoniec som zavolala Nixovi a spýtala sa či je všetko v poriadku. Ako uistenie, pretože to, čo sa deje v ich životoch, sa vzájomne prepletá. Ak môže mať totiž zlú náladu jeden, potom môže aj druhý.

Povedal, že je všetko v poriadku, ale akonáhle sa ma opýtal tú istú otázky, ukončila som telefonát.

Robilo to presne dva týždne. A tým každým jedným dňom sa vo mne prebúdzal čoraz väčší nepokoj. Takže akonáhle som zahliadla ako do baru vchádza Nix, bola som pripravená sa spýtať, koľko Brian a Anna trávili čas.
Ale skôr ako som sa mohla spýtať, zasiahol ma otázkou.

,,Od stupnici od jedna do desať, aká veľká mrcha dokáže Dan byť ?"

No, to je diskutabilné.

,,Závisí od nálady, situácie a okolností, takže taká desiatka pokojne môže byť, prečo ? Vyviedla niečo ?"

Odsunie pivo, ktoré som mu počas jeho otázky a mojej odpovede nalievala, a ja ho musím zachytiť, aby sa neprevrátil a nerozbil. A všimnem si, že už v sebe alkohol má. Dopekla, čo mu zase vyviedla ?

,,Daj mi niečo silné."

Nepozdáva sa mi to, ale kto som, aby som bránila niekomu inému v tom, čo má robiť ?

Takže to urobím a akonáhle chytí pohár a celý ho do seba hodí, moje vnútro sa stiahne. Znamená to, že sa znova chystá urobiť niečo, čo absolútne nebude dobré ? Nix nepije ani na oslavách, ani v kluboch či diskotéke. A povedzme si úprimne, opravene nepije.

A nepozdáva si mi ani to, že drží hlavu sklonenú. Už sme dávno za tým, nerobí to. Už nie je to dieťa, ktoré si myslí, že keď dá dole hlavu, rieši ti veci.

,,Nix ?"

Vyzývam ho jemne a to ho prekvapí natoľko až prudko zdvihne hlavu a ja v jeho očiach zahliadnem slzy. On je síce prekvapený zo mňa a ja z neho, ale na tom nezáleží, pretože si uvedomím jeden fakt. Máme plač v rodine. Momentálne ma dokáže rozplakať seriál, kniha, krutá scéna v správach alebo ublíženie na deťoch či nespravodlivosť. Otca dokázali rozplakať filmy a nenávidel nespravodlivosť či ubližovanie a znásilňovanie na deťoch.

,,Zaslúžil by dostať presne to isté, ale od muža ! Tam v base ti dajú chlapi presne tam, kam ti patrí !"

Nikdy som nerozumela tomu, čo rozprával, ale dokázalo ho to príšerne naštvať a tak vedela, že to musí byť niečo, čo si dotyčný zaslúži. Pretože vážne, niekto dokázal naštval môjho priateľského otca, ktorého mali ľudia radi, vážili si ho a rešpektovali ?

A tak sa pýtam : prečo by tí muži v base niečo museli dávať ?
A otec na to : Niektorí tam to nenávidia. Nenávidia, ak sa znásilňujú deti alebo je im ublíženo. Basa je väzenie, kam sa dostanú za svoje chyby a dať znamená, že ho zbijú a ešte horšie veci, ktorým ako dieťa nemusíš rozumieť.

Pravdou je, že ma to chytilo za srdce, pretože ak vedel svoju nahnevanú odpoveď s tónom namieriť aj na mňa, potom to naozaj muselo byť niečo veľké, čo mi nadúvalo srdce s radostným pocitom. Akoby snáď dokázal bojovať ako hrdina alebo zachraňovať deti, ktoré to v živote potrebujú.