Naše duše

17.kapitola

Alebo to možno bola príprava na niečo, čo malo prísť, pretože o hodinu neskôr sme sa ocitli pri jazere neďaleko mesta. Celú cestu sme všetci mlčali a nebolo to ťaživé ticho a dnes som si dovolila povoliť z opatrnosti a nechať Rena, aby sa z miesta spolujazdca pozrel mojim smerom a to to rovno niekoľkokrát.

Myslím, že tam, na tej chodbe, vycítil, že som prístupnejšia, a preto si kradne pohľady, ktoré vie, že možno už viac nenastanú a vynahrádza si roky, ktoré zameškal aj tie, ktoré prídu.

Nikdy sa nepýtal, prečo je zrazu zo mňa dievča, ktoré sa tvári, že ho nepozná. Ale to bol vždy jeho štýl. Verí, že ľudia majú na svoje správanie dôvod a netlačí lebo sám nemá rád, ak to niekto robí jemu. Úprimne, prečo sa snažiť, ak vám niekto dáva vedieť, že nemá zaujímam o čokoľvek malé, čo sa nás týka ?

Takže po tom, čo zastavíme na trávniku, ktorý je zničený a piesočnej časti uvidíme sedieť Nixa, vedľa ktorého sedí ryšavé dievča, neviem, kto sa cíti horšie. Či ja alebo Dan, ktorá v skutočnosti nevie, že nemá nič spoločné s Nixom. Alebo ja, ktorá viem, prečo tu je.

,,Tá sladká bábika je živá ?" Spýta sa tak sarkasticky až mám pocit, že vypľula jed, ktorý s začína plaziť aj mojím smerom a snaží sa ku mne dostať, aby som tiež pocítila niečo, čo prežíva Dan. Nie je to žiarlivosť, ale niečo, čo jej pohlavie núti prevracať oči a chce od nej utiecť, zatialčo opačné chce byť v blízkosti. A ja veľmi dobre viem, ako som sa cítila sama v prvý večer, v ktorom som ju uvidela.

,,Rozhodne živšia ako ty."

,,Au," povie totálne ľahostajne a bezbolestne a vyšvihne sa na špičky, aby lepšie videla, ale tvárim sa, že to nevidím, pretože mi je akosi ťažko povedať jej, že je vyššia a nemá význam to robiť lebo je to ako efekt, keď šoférujete. Stíšite hudbu, aby ste lepšie videli.

Nemá čo vidieť, keď sme v rovine a Nix s ryšavkou sedia. Ale asi to jedna z mnohá vecí, ktoré my ženy robíme. Nedávajú zmysel, konáme bez rozmýšľania a samy nevieme, čo robíme, ak na to príde.

Ale som jej vďačná, pretože aj napriek tomu, že si dostatočne neuvedomuje, kde sa zrazu nachádzame, ja áno, uvedomujem si to.

,,Nix chcel ísť sem !" Zakričí to dievča takým dievčenským hlasom alebo jednoducho hlasom, ktorý máte chuť nakopať. Alebo skôr.. ten štýl hlasu, ktorý máte vy, ale ak by ho mal niekto iný, dotyčného pravdepodobne nenávidíte.

,,Jasné, že chcel," zamrmlem si popod nos, uvedomujúc si to náhle, prudké otočenie auta a zmenu smeru. A to som si myslela, že má Brian výpadok orientácie.

,,A to máme novú kamarátku ? To je tvoj zaslúžený balíček k plaču ?"

Takže to dievča kričalo na nás dve. Paráda.

,,Potom je to asi môj balíček, nie náš, čo myslíš ? Za moju zásluhu nič nedostaneš, ty si preplač to, čo skutočne máš a podelím sa."

Obe však vieme, že je to posledná osoba, vedľa ktorej túžim existovať a ktorá tu nie je kvôli mne a nestvárňuje žiaden balíček.

,,No ak tomu rozumiem správne, je to bývalá priateľka Briana a na jednej oslave som ju videla s Renom. Možno áno a možno nie, je tu síce s Renom, ale možno áno a možno nie, chce nahnevať Briana. Takže za predpokladu, že Ren nemá nejaký skrytý dôvod a stal sa z neho hajzel, o ktorom sme nemali potuchy, možno áno a možno nie, ničí vlastné priateľstvo."

Dan nadvihne obočie, pravdepodobne som sa do toho vžila príliš.

,,Toto sa učíš na svojich výletoch, kde máš spoznávať ľudí ? Povedz mi, koľkých naozaj poznáš a koľko poznáš drám a tajných, odpozorovaných životov. Muselo to byť vždy zábavné, pretože tvoj krk prišiel suchý a mozog triezvy."