On... On je iný

1.k

 ,,Ach keby život nebol taký," povedala som si v duchu a pozrela sa na svojho psa Duri.

,,Ty to máš asi lahšie že chlapče? :)"

Zišla som dole kde sedai rodičia a môj dobrý brat. On je jediný ktorý ma má rád.

,,Aaaahoj Da-som!" Vykríkol môj brat

,,Ahoj Won. Dobré ráno rodičia," Oni ani mäkké f nepovedali. Dobrý začiatok dňa. Sadla som si za stôl a najedla sa toho čo mi brat pripravil. Poďakovala som sa mu a odišla som. Po ceste som stretla jedného z tej najhoršej party u nás na škole. Vďaka Bohu si ma nevšimol inak by som už skončila s monoklom. Keď som prišla pred školu tak som si len vydýchla a išla som dnu. Tam sa na mňa nikto nepozrel len okrem jednej dievčiny. Lee Ma-Ri. Največia fiflena na svete ma zastavila.

,,Ale ahoj Da-Somie! Ako sa máme?" So slyzkím úsmevom povedala.

,,Ahoj Ma-Ri,"povedala som skôr znudene než od strachu ktorý vo mne pomaly prevládal. Ale vedela som že nikto sa ma tu nezastane takže som sa snažila zahnať do kúta.

,,Neodpovedáš?" Strelila mi jednu peknú cez hubu. Bolelo to ale čo už mám robiť.

,,Hej Ma-Ri!" A už sa ženie pohroma. Jeden z nich.

,,Ahoj BangChan. Chceš ju doraziť ty?" Čakala som že mi jednu strelí aj on no nič sa nestalo. Leader tej najhoršej skupiny na škole a on mi nič nespravý? Asi si silu na úder šetrí na neskôr.

,, Da-Som poď sem!" Išla som aj keď neochotne.

,,Takže chceš ju zabiť v súkromí? Alebo čo? Však ju doraz tu," nie len ona nechápala chovaniu BangChana. Chitil ma za zápestie a tahal ma Boh vie kam. Nakoniec zastavil pri školskej jedálni. HUH? Načo ma ťahal sem?

,,Ty Hwangová dávaj si na ňu pozor. Raz ťa zabije."

,,BangChan je ti dnes dobre? Však by si ma bez problémov zabil aj ty! Čo je s tebou!?!" Zhúkla som na neho. Vážne si myslím že dnes mu preplo. Od Ma-Ri je toto chovanie normalka ale od BangChana nene.

,,Hwangová keby som ťa chcel zabiť tak tu už niesi! Tak ma neser!" Odišiel. ČO JE DNES  S NÍM?!? Odišla som odtial aj ja. Načo budem stáť pri jedálni? Išla som za školu a tam som si sadla na schody. Vybrala som si krabičku cigariet. Cigarety boli jediné čo mi pomáhalo zabudnúť na realitu. Zapálila som si jednu. Sedela som tam nehybne,sama až dokím som neuvidela dalšieho z Chanovej skupiny.

,,Môžem prisadnúť?" huh? Čo je s nimi?

,,Čo je dnes s vami? Najskôr BangChan a teraz ty, Hyunjin,"bol skôr prekvapení mojou reakciu na neho. Asi nečakal že zareagujem tak.

,,A môžem? Da-Som nieje to ani pre mňa normálne ver mi že toto nieje divné len tebe. Ani chlapci s toho nemajú Boh vie akú z toho."

,,Z čoho?"

,,Aish! No......Chan povedal že sa máme zmeniť a hlavne chovanie k tebe. Asi jediný ktorý to nedodrží bude Han," tak to prekvapilo. Bangchanovi napadla dobrá vec no aj velká sprostosť. On si myslel že všetci to dokážu? Ha! NIKDY! A hlavne Han. Ten ma ide zabiť keď ma vidí. No dnes ráno som práve videla jeho a nešiel ma zabiť. Možno si ma vážne nevšimol? I don't know.

,,Tak si môžem prisadnúť?"

,,Keď mi slúbiš že sa VÁŽNE zmeníš."

,,OK," povedal trocha z nesúhlasom v hlase.

,,Sadni si," usmiala som sa na neho. Opätoval mi to. Sadol si a začal cigaretu ťahať ako nič. Čudovala som sa ako to dokáže. Však on má viac zničené plúca ako ja keď takto stahne cigaretu.

,,Myslýš si že sa Han zmení?" išla som vupluť cigaretu z úst keď to povedal.

,,On? NIKDY! XD," Hyunjin sa len pozrel ako by už vedel odpoveď. Chcel niečo povedať no na nás vykukla hlava.

,,A CHCEL SOM SA ZMENIŤ ALE TERAZ SOM ZMENIL NÁZOR!!!! HWANG DA-SOM!! " Zahučal. Teraz mi bolo asi nejhoršie ako mohlo. Asi som mala držať hubu. Han nás počul a túto reakciu by som nečakala aj keď viem že ma ide zabiť. Ale ani Hyunjin netušil že tu je. Prekvapil ho. Odišiel a ja som sa neviem prečo rozutekala za ním.

,,HAN ČAKAJ!" kričala som na neho no nereagoval. Zastavila som lebo som vedela že to moje utekanie nemá cenu. Vedla mňa zastavil Hyunjin. Položil mi ruku na plece a nič nepovedal.

,,Mala som ostať ticho. CHCELI STE SA ZMENŤ A JA SOM TO POSRALA!!!!" Hyunjin sa ani nepohol. Nič nespravil lebo vedel že z tohto sa musím vylízať sama.Padla som k zemi. Prečo som sa vlastne narodila? Svet by aspoň mal pokoj od takej kravy ako som ja.

,,Da-som s toho si hlavu nerob. Už je taký. Ja som ti slúbil že sa zmením. A chcem byť tvôj kamarát," čo povedal? To nemyslí vážne? Pomaly som sa postavila a hodila som sa mu okolo krku. Zaskočení bol no opätoval mi to.

,,Ďakujem Hyujinie!"

,,Huh? Hyujinie?" Nepochopil XD.

,,Nelúbi?"

,,Lúbi,"usmial sa. Ja už som sa od neho odtiahla. Rozhodli sme sa že v škole neostaneme už ani minútu a tak sme ušli.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Že to stíham XD.

Pápa<3