3.k

95 5 0
                                    

Vošla som do kuchyne a zobrala si jedlo ktoré ako jedlo nevypadalo. Fuj tie hnusné školské obedy. Srala som na takzvaný obed a sadla som si za ,,svôj,, stôl ,no v tom si prisadol ďalší z Chanovej party.

,,Hi Da-som"

,,Hi Felix. Kde máš ostatných?" Ukázal na koniec rady kde práve dobehli chlapci. Dobre načasované. Ztiaľ dokím sa oni dotrepali na rad tak ja som sa s Felixom rozprávala. Pomaly si k nám prisadli všetci.

,,Han už si sa s Da-Somie zmieril?" Changbin sa pýta vždy divne. Budem si musieť zvýknúť.

Dojedli sme a každý sme sa vybrali von z tejto väznice. Každý sa vybral domov a aj ja. Po ceste som rozmýšlal a verila tomu že môj život sa zmení k dobrému ale keď som uvidela dvievčinu aka Ma-Ri  všetky myšlienky sa vytratili. uvidela som aj jedného chlapca a jeho meno je známe po celej škole. Najväčší záškolák na škole. Sám Min Yoongi. Tak tot bude pohroma. Ma-Ri sa ku mne pomaly približovala až nakoniec sa dostala ku mne. Jednu mi flákla a ja som sa snažila ostaš stáť no ona mi pri mojom tackaní podkopla nohy. Spadla som a ona začala do mňa kopať. Opätok v boku nechýbal.

,,HEJ MA-RI DAJ JEJ POKOJ!!" kričal Yoongi. Neverila som vlastním ušiam. Min Yoongi sa ma zastával. odhodil Ma-Ri na bok a mne pomohol na nohy. Usmiala som sa na neho  aj keď som od neho úsmev nečakala. Kývol a ja som odišla. Odišla som od miesta kde ma napadla a čakala kto ma tu napadne. Nikto, super .Aspoň som si to myslela.

,, Nechceš spoločnosť?" opýtal sa Han s úmevom no bez nálady.  Zrazu sa zmenil na úuuuuplne niekoho iného. Bol ako malé decko. Šaškoval, tancoval a robil všetko možné. Toto není Han Jisung ktorého poznám, ten je chladní, bezcitný hajzel a toto je milé malé decko. Bola som udivena a neuvedomila že zastavil pred mojim domom.

,,Tak Ahoj Han," povedala som a išla k dverám. On ešte stál pred bránkou. Zakývala som mu a on mne tiež, potom sa už vytratil. Vošla som dnu a tam ma čakal/a Duri (Duri je meno ako pre sučku tak aj pre psa takže od teraz to nechám na vás)  Skočila na mňa a začala trocha škrabať , no potom do mňa vrazila pazúre. Začala mi krvácať ruka a ja som Duri odtrhla odo mňa. Utekala som do kúpelky aby som si vyčistila ranu.

,,Aish.....Duri." Hovorila som si pre seba. Ranu som si obviazala a robila akoby sa nič nestalo a išla som sa učiť.

(presun 4 hodimy)

Presedela som nad úlohami už 4 hodiny a ani makové neviem. Vysrala som sa na to a šla som von. Cesta do parku bola dlhá ale ani za tú dlhú cestu som si nespomenula čo som zabudla. Zrazu som stretla známu partu. Chanoví chlapci . Už už som chcela ísť za nimi no až tedy ma napadla tá zabudnutá vec. MÁM ÍSŤ VON S DANIELOM! To ma vážne nadne teraz! Rýchlo som utekala domov aby som sa prichistala. 

Hneď ako som dobehla domov tak som sa prezliekla a prichistala. Zrazu mi zazvonil, písal my Daniel že o takých 10-15 minút tu bude. Čakala som ho a čakal až nakoniec prišiel o takú hoďku. Trvalo mu to. Vyliezla som von a zbadala auto čo nebolo Danielové. Má dve? Neviem. Zrazu višiel z toho auto chlapec tak isto vysoký ako Daniel ,no Daniel to nebol. Spanikárila som a chela sa vratiť do domu no to mi už niekto dal na hlavu vrece. Viedol ma smerom k tomu autu. Hodili ma na zadné sedadlo a aj oni si nastúpili. Nemohla som sa pokúšať o útek lebo som nechcela ďalšie problémy. Auto zrazu zastavilo. Otvorili mi dvere na niečim mi j**ly po hlave. Odpadla som

Zobudila som sa na stoličke s nohami rozkročenímy, rukami zaviazanímy za stoličkou , šatami vyhrnutími hore a  bez nohavičiek. S toho som si vyhodnotila čo sa mi tu stalo. Nohy som som zaviazané nemala takže som si ich spojila. Zrazu niekto vošiel do tej izby kde som sa nachádzala. Bola to..... Ma-Ri?

,,Odviažem ťa a potom utekaj. Za toto sa ti hlboko ospravedlňujem,"to mi ona spravila? Nie, ale asi tomu ,,pánovi,, čo mi to spravil pomáhala. Odviazala ma a ja som sa rozutekala von. Nevšímala som si nikoho a nič len som bežala ďalej. Ocitla som sa v lese. Vďaka Bohu poznám každu lesnu cestičku, takže domov som sa z lesa mohla dostať dosť rýchlo. 

Po asi 10tich mynútach utekania som stretla niekoho. Hana Jisunga. Rozutekala som sa za ním. Teraz som bola rada že ho vidím.

,,HAAAAAAAAAAAAAAAN!!!!" Kričala som na neho. Pozrel sa mojim smerom. Už keď som bola pri ňom tak som ho objala. Ostal zaskočení tak som sa od neho odtiahla. Prezrel si ma od hlavy po pety. Aj ja som si tedy uvedomila že na tele mám cucfleky a modriny. 

,,Čo sa ti pre Boha stalo?!" Prekvapene povedal. Nič som nepovedala , len som sklopila hlavu.Ja som bola zvyknutá že ma otec predával za všetko možné, takže toto sa nestalo po prvé ale nikdy nikto o tom nevedel. A ani  nechcem aby to vedeli ,lenže toto bolo iné. Toto nebolo dohodnuté, nič som nevedela. 

Han my zdvihol hlavu aby som ne neho vydela. Slzy v mojich očiach mi to neumožnili. Zase som slonila hlavu a nechala slzy volné. Han si zatial vytiahol mobil a niekomuvolal.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hi guys. Som späť. Mala som menšiu prestávku od príbehoy, lebo som nemala nápady. Budem sa ich snažiť vydávať častejšie. Želám peknú Velkú Nov. Bye<3 

On... On je inýحيث تعيش القصص. اكتشف الآن