On... On je iný

12-k

Zobudila som sa na to že so mnou niekto trasie. Otvorila som oči a videla som Jisunga . Bola som v svojej izbe. Pomaly som sa postavila. Netušila som ako som sa sem dostala. Jisung sedel na stoličke vedľa postele.

,,Spala si vyše 10tich hodín. To si bola tak kaput?"

,,Hej. V nemocni sa poriadne nevyspíš."

,,Tam si spala tri dni! Keď si dobre pamätám."

,,Dva dni," zasmiala som sa. Aj on sa začal.

,,Poď si dať raňajky," postavil sa. 

,, Jisung? Prečo si ma včera chytil za ruku? " Neodpovedal a odišiel von. Čo je? Išla som dole kde boli všetci okrem samozrejme Jisunga.

,,Kde je Han? A inak dobré ránko."

,,Išiel do záhrady," odpovedal mi Hyunjin. Šla som na záhradu kde bol malý altánok a záhon ruží. V altánku sedel Jisung. Sadla som si k nemu a chytila som ho za ruku. "Čo je s tebou Jun?" povedala som si v podvedomí.. Jisung sa na mňa otočil a usmial sa potom sa zase vrátil k výhladu na jazero. Pravdu povedať tak Jisung je pekný ale ešte stále rozmýšlam čo sa momentálne v mojom živote deje. 

,, Je to jazero nádherné, že?" zrazu povedal. ,, Je z diaľky nádherné aj z blýzka ale v sebe v nútry je špinavé a nečisté kvôli ľudom ktorý mu to spravili." Dopovedal a otočil sa na mňa. 

,,Tým jazerom myslím seba." Bola som prekvapená že si to o sebe myslí.

,,Jisung,.....každý je taký. Nie len ty."

,,Ty taká niesi.......ty si čistá aj zvonka aj zvnútra," milé slová ale mne neboli práve príjemne. O sebe si myslí že je zlý a nečistý čo pravda není. Každý je zlý. Aj ja. Pozrela som sa na neho. V očiach mal slzy a lútosť. Zavrel oči a slzy nechal stekať po jeho tváry. Ja som mu slzy zotrela z tváre.

,,Jisung.......takéto si o sebe nemysli. Pre mňa budeš vždy dobrý." Pomaly som sa aj ja rozplakala. Tie jeho slová boleli nie len jeho. Sklonil hlavu. Bolelo ma srdce.

,,Jun....ty si jediná.........čo mi povedali....že som...dobrý."   Zdvihol hlavu, ,, Prosím Jun ty neplač." Teraz som ja sklonila hlavu. Jisung mi hlavu zodvihol a objal ma. Objatie som mu okamžite vrátila. Keď som sa trocha upokojila tak som sa odtiahla. Pozrela som sa na jazero a videla odraz slnka ktorý robil z jazera aj zo záhrady najkrajšie miesto na svete. Plus sedel vedľa mňa Jisung. "Asi si sa zamilovala Jun."Moje podvedomie malo asi pravdu. Cítila som sa inak keď som bola s Jisungom a keď som bola bez neho.

,,Jisung-ie poď dnu. Plakania dnes bolo dosť," Uchechtla som sa. On sa len usmial. Zase ma chytil za ruku a išli sme dnu. Uplakané oči ktoré som mala som schovala pod vlasy. Skoro som nič nevidela a preto som sa aj skoro zrubala na zem pred dverami do kuchyne.

,,Daj si tie vlasy z tváre preč," povedal Jisung-ie a zasmial sa.

,,Hrdličky," povedal Felix. Aj som zabudla že som ho držala. No čo už, stáva sa.

,,Takže máme nový párik?" opýtal sa Chan. Ja a Jisung sme sa na seba pozreli.

,,Ešte sa nevie," povedali sme naraz na to zme sa začali aj smiať. A aj chlapci sa pridali. Do kuchyne potom naletel/a Duri.

,,Ani si nám nepredstavila tvoju/tvojho Basenjiho." Povedal urazene Minho.

,,Volá sa Duri." Usmiala som sa. Chalani sa pozreli na seba a potom na Jisunga.

,,Hneď sa vrátim," povedal a odišiel niekam. Pomaly sa ku mne priblížil Hyunjin a zakril mi oči. 

,,Daj ruky pre seba," povedal Seungmin. Ja som tak spravila. Zrazu som mala na rukách položené niečo ako krabicu.

,,Prekvapenie!!" Skríkli všetci a Hyunjin mi dal dole ruky z očí. V rukách som mala krabicu so šteňaťom v nútri. Bolo to šteňa Huskyho.

,, Chlapci to ste nemuseli. A vlaste prečo ste mi to šteňa dali?"

,,Konečne ti to nikto nezakáže tak prečo nie. Aké jej dáš meno?"

,,emmm.....Soha," s úsmevom som povedala.

,,Pekné." povedal Jeongin.

,,Zoberiem ju hore. Duri poď." Išla som do izby . Za mnou išiel/išla Duri. A za Duri išiel Jisung. Sohu som dala do prepravky kedže Duri si na ňu musí zvyknúť a toto je najbezpečnejšia možnosť. Postavila som sa od prepravky a Jisung ma chytil okolo pása a hlavu si položil na moje rameno.

,,Ty chceš so mnou chodiť, že?" opýtala som sa ho s úškrnom. Stuhol. Ja som sa na ňom len zasmiala.

,, A čo keď áno?"

,, Tak aj ja poviem áno."

,,Keď chceš môžeme spolu chodiť." povedal a usmial sa.

,, Do obchodu?"

,,Ty potvora," zasmial sa.

,,Oki teraz vážne kľudne budem s tebou chodiť." Usmial sa ako slniečko. Tak toto bude ešte zaujímavé. Ale teším sa konečne mi na niekom až veľmi záleží a niekomu záleží na mne. lepšie to byť nemôže. Alebo áno?

<3