On... On je iný

22-k(Han Pov.)

(Han pov.)

Jun vybehla do izby po tom čo začala plakať. Otočil som sa na Hyunjina.

,,Všetko musíš vyťahovať," povedal som a šiel za Jun. Plakala na posteli. Prišiel som zo zadu k nej objal som ju. 

,,Junie neplač. Pre mňa prosím," povedal som a vydel ako sa jej jeden kútik nadvihol. Pokrok. Otočila sa ku mne a objala ma.

,,Jisungie?" 

,,No?"

,, Nejdeme spať?"

,,Ty by si len spala," zasmial som sa nad ňou. Ona tak isto. Lahli sme si a ja som len rozmýšlal čo bude s nami ďalej. 

,,Zase premýšlaš? Nechaj svôj mozog oddýchnuť," povedala. Vždy chce všetko hodiť za hlavu.  Posadil som sa a pozrel na ňu. Priblížil som sa k nej a pobozkal som ju. Ona to prehĺbila.  Odtrhol som sa pozrel sa na ňu s menším úškrnom.

,,Chceš?" opýtal som sa jej. Ona len kývla.

( Po !TOM!)

Lahol som si vedľa nej a ona sa ku mne pritúlila. Cítil som sa ako by som už viac nepotreboval. Že mi k prežitiu stačí len je láska a prítomnosť. Potrebujem ju. Veľmi. Pozrel som sa na ňu a videl som spiacu princeznú. Ona zaspí všade a kedy koľvek. Zasmial som sa nad ňou. Je zlatá. Zrazu ma z myšlienok vyhodilo klopanie.

,,Ďalej," povedal som tak aby som nezobudil Jun. Dnu vošiel Minho.

,,Mohol som si myslieť. Tie zvuky boli až dole počuť. Nabudúce tichšie," smial sa potichu. Zasmial som sa. nabudúce budeme musieť ubrať. 

Chvílu sme sa rozprávali a keď som bol už unavený tak som ho vyhnal. Zaspal som ani nepamätám kedy. 

(Ráno)

Zobudil som sa v objatí tej najkrajšej bytosti. Hodiny na stolíku ukazovali 6:30. Zase je pondelok a tým pádom budem musieť vyhnať Felixa s posteli aby spravil raňajky 8 ľuďom. Nejako som vyliezol z postele a obliekol som sa. potichu som vyšiel z izby a namieril som si to k Felixovi. Spal. Lenivec. Prišiel som k nemu a chytil ho za ruku.

,,STÁVAJ LENIVEC!" Zhúkol som. On od ľaku spadol z postele. Smial som sa ako šialený. Postavil sa a šiel ma zavraždiť pohladom.

,,Si neni normálny?" Šiel do kuchyne. Šiel som za ním. Bol na mňa nasratý. O deň mladší o deň lenivejší. Smial som sa na ňom dokím on robil raňajky. Dole sa zatiaľ skotúlala aj Jun. Tá ledva chodila.

,,Dovoká noc Jun, že?" Opýtal sa jej Fel. 

,,Aj tebe dobré ráno Felly," pozdravila ho. Ja som sa na nej smial. Chodila ako tučniak.

,,V škole neprežijem. Máte invalidný vozík?" Spýtala sa a smiala. 

,,Nie lutujem," odpovedal som jej a smial som sa. Sadla si a zakňučala. Chúďa moje.

,,Dnes je aj trénig," povedal Fel.

,,Nejdem. Nedotiahnete ma tam," nariekala Jun. Dole zišiel aj Hyunjin ktorý určite ešte ani pod nohy poriadne nevidel. A uhádol som. Potkol sa o prah a spadol. Smiali sme sa všetci. Aj Hyunjin.

,,Dobré ráno Hyun," pozrdavila ho. On sa zbieral zo zeme. 

,,Aj tebe. Dnes prežiješ?"

,,Prečo sa pýtaš?" Opýtala sa udivene.

,,Včera vás bolo počuť až sem," zasmial sa. Jun sklonila hlavu a smiala sa. Smial som sa aj ja. včera sme to prehnali.

 Hyunjin si sadol vedľa mňa a rozprávali sme sa. Fel robil raňajky a dole dobehli ďalší traja. Jeongin, Seungmi a Changbin. Smiali sme sa ,Minho a Chan dobehli dole a nahučali na nás nech držíme huby. Smiali sme sa a oni sa pridali. Zrazu z hora zbehla Minie. Aj tá tu je? Nevadí. Sadla si a vtedy žačal Felix rozdávať ranajky. Dnes bude skvelý  deň .

<3Hi! Dnes kratšia časť. BYE!<3