On... On je iný

4.k

Volal s niekym asi 5-10 minút. Obzerala som sa zakial okolo seba lebo som sa cítila dosť nesvoja. Stála som v lese skoro nahá s človekom ktorý ma pred necelíma 24-hodinami nenávidel. Zrazu zložil a pozrel sa na mňa s lútosťou v očiach. Nechcela som sa aby ma ľutoval, bol to pre mňa divný pocit. 

,,Han nepozeraj tak na mňa. neľutuj ma," povedala som mu a on udivene pozrel na moju osobu.

,, Nemám ťa lutovať? Teraz si uvedomujem čo sme ti robili a ty si trpela a zrazu ma stretneš a rozutekáš sa ku mne aj po tom všetkom!" 

,,Han.................po tom všetkom som vám dala šancu sa zmeniť.................ja som vám tu šancu ani dať nemusela, len ja chcem vidieť ludí šťastných a čo som si za tie roky odsledovala tak ty ani chlapci ste šťastný neboli," ostalo ticho. Otravné ticho ktoré prerušil zvuk motora. Prišlo k nám a stiahlo sa okienko. Sedel v ňom Minho.

,,Sadajte," povedal a my sme tak spravili. Ja a Jisung sme si sadli do zadu. Minho vyštartoval tak rýchlo že nás aj miklo.

,, Minho! Spomaľ!" Skríkol po ňom Jisung. Spomalil. 

Po asi pol hodine sme prišli pred nemocnicu. Jisung ma neviem prečo zobral na ruky ako nevestu. Vošli sme dnu a k nám dobehol doktor.

,,Čo sa jej stalo?"

,,Našiel som ju v lese s modrinami."

,,Čo ste jej? Priatel? Brat? Kamarát?"

,,Kamarát." 

,,Dobre. Zoberte ju tam," povedal a ukázal na dvere vľavo, od nás asi štyri metre. Jisung ma tam odniesol.

(po asi 2 hodinách)

Som na izbe v nemocnici. Robili mi minimálne milión testov. Jisung a Minho  na mňa čakali cez 2 hodiny. 

Pozerala som sa sa do stropu keď mi zrazu do izby vtrhol Won. Hnev mu z očí sršal.

,,Kto ti to spravi!? Zas niečo otec dohodol?! Alebo tentokrát mama!?" 

,,WON NECHAJ JU! POTREBUJE POKOJ!" kričal po ňom Jisung

,,AJ TY SI JEJ ROBIL PROBLÉMI TAK DRŽ HUBU!!"

" Won neviem kto mi to spravil a prepána nehadajte sa!" pozreli sa na mňa ako by som tu celý čas nebola, ,, Hanovi som odpustila a tak sa k nemu nechovaj ako k psovi!" Won nepochopil moje správanie. Nepochopil prečo bránim Hana.

,,Keď zistím že to bol jeden z vás TAK VÁS ZABIJEM!" 

,,Won choď domov!" Vyšiel nastratý a zabuchol dvere. Raz ma z neho klepne. Han si ku mne prisadol. Lútosť z jeho očí ešte nezmizla. Bolo divné vidíeť človeka čo ma celé roky nenávidel sedieť veldla mňa.

,,Ako si sa tam dostala?" Prečo sa pri Jisungovi cítim iná? Táto a jeho otázka mi vrtajú hlavou. Nepamätám si ako som sa tam dostala a popravde ani odpoveď na tú otázku ani nechcem poznať. Na tú druhú už hej, no na ňu si musím odpoveď nájsť sama.

,,Nepamätám si ."

,,Aha......" povzdychol si , ,, A pamätáš si niečo pre tím?"

,,Ani nie."

,,Ani?"

,,Pamätám si že som bola v parku a zbadala som vás. Potom som si na niečo spomenula a utekala som domov."

,,Načo si si spomenula?" Dostal len malí kúsok nádeje ale ja som sa bála že si nespomeniem. 

,,Že.......že ...............že som mala ísť s Danielom  von ale on neprišiel!" Ostal ticho. Asi už vedel kto to je alebo len dúfal. Ale viemže tendotičný skončí zle.

Hi! Ďalšia časť na svete. Zatiaľ mi to ide ako z chlpatej deky, hihi.