On... On je iný

13-k

Deň sa ťahal dosť pomaly. Všetci sme boli vonku alebo sme pozerali filmy no deň bol stále pomalý. Asi preto lebo zajtra je streda(IDK) a idem do školy.  Duri a Soha sa zblížili. Cítila som sa tu ako keby som v živote nepoznala Shinovcov.  Ja a Jisung sme boli spolu nonstop. Nakoniec sme sa rozhodli spraviť si malý tréning. Šli sme do dosť velkej miestnosti  kde chalani normálne cvičili svoje schopnosti. Chalani už boli so svojimi schopnostiami skúsený a ja nie tak som sa mala len prizerať.  Chcela som si to aj ja skúsiť ale čo by som robila? Strápnila by som sa. Nič viac. Začali len s malou rozcvičkou a tak som sa len prizerala ale aj tak môj zrak stále vysel na Jisungovi. Všímala som každý pohyb, všetko.  Nakoniec sa každý z nich zmenil na vlka. Jisung bol rýšavý. Bol taký nádherný a aj zlatý. Nespustila som z neho oči. Rýchlo sa po jednom niekam rozbehly. Jisung šiel posledný a ja som sa za nimi rozbehla. Mierili do lesa. Ja som mala ale to štastie že som zakopla a letela som nieviem ako ďaleko. Čakala som tvrdý náraz no nič som necítila. Keď som otvorila oči tak som videla dve čierne laby. Moje laby. Stála som ako prikovaná. Nechápala som. Potom som si spomenula že to bola len náhoda a ja sa neviem vrátiť do svojej podoby. Šiel ma šlak trafiť. "ČO MÁM ROBIŤ?!?"pýtala som sa samej seba.

,,JIISUNG!!" zakričala som na neho. Moje telo sa nechcelo ani pohnuť tak som ostala v šoku. Čakal som na Jisunga ale ešte nešiel tak som sa snažila pohnúť. Pohla som mojou rozstrasenou labou a potom aj druhou. Na zadné som úplne zabudla a tak som sa strepala na zem. Zrazu som začula pukanie vetvičiek. Zľakla som sa a vyskočila som do vzduchu.

,,Pokoj to som ja," povedal mne známi hlas. Bol to Jisung. Tešila som sa no strachu že sa strepem som sa ani nepohla.

,,To sa ti ako podarilo?" opýtal sa prekvapene. 

,, Neviem. Proste som zakopla a a zrazu bolo zo mňa toto!" 

,,Pokoj. Niečo už vymyslím." Povedal a zmenil sa na seba v ludskej podobe.

,,Ako si to spravil? Ako si sa zmenil späť?"

,,Proste mysli na to že si človek a trocha povyskoč," povedal s  radosťou v hlase.Spravila som tak ako my povedal a vážne som sa zmenila späť. Tešila som sa. Rýchlo som objala Jisunga.

,,Ďakujem za pomoc Jisung-ie!" 

,,Není za čo zlato," povedal a objatie mi vrátil, ,, tak poď za chalanmi. Ale najskôr sa skús zmeniť na vlka." On ma chce vydierať? Sama neviem ako som to spravila. Skúsim opaktoho čo mi povedal Jisung. Hah! Vyšlo to! Bola som zase vlk. Teraz som sa zase skúsila pohnúť a nespadla som. Pomaly na to prídem. Jisung sa tiež zmenil a šli sme za chalanmi. Boli niekde v strede lesa. Blbci musia utekať tak ďaleko? Nohy ma boleli. Za toto ich zabijem. Už sme konečne boli pri nich a ja som si mohla vydýchnuť.  Ich oči ale spočinulu na mne od prekvapenia. Všetci už boli ako ludia tak ja aj Jisung sme sa zmenili.

,,Kedy sa jejto podarilo?" opýtal sa Hyunjin.

,,Dosť smiešne. Zakopla keď utekala za nami," povedal Jisung a chalani sa začali smiať.

,,Na čom sa smejete?," povedal ženský hlas. Hlas mi bo znamy. Hlboký a zárovej krásny . Moonbyul. Prišla ako sivá vlčica a za ňou ďalšie tri. Hwasa, Solar a Wheein.

,,Na našej novej. Jun baby poznáš.," povedal  Chan.

,,Da-Som? Vytaj!" zakričala Hwasa.

,, Jun prosím."

,,Okej a prídu ostatný?" opýtala sa zase Hwasa.

,,Že vraj nie."

,,Škoda mohli sme ich zoznámiť s Jun," povedala smutne Solar. Solar je z ich babskej skupiny najstaršia a Hwasa najmladšia aj keď to tak niekedy nevýpadá. Hweein a Moonbyul sa chovajú všeliako tiež len nie na svôj vek. 

Celý večer sme preberali "môj" trénig. Išla ma už poraziť. Stále sa na niečom dohadovali a mne to liezlo hore krkom. Rozhodla som to na dnes už rozpustiť lebo som bola strašne unavená. Baby súhlasili a chalani boli ticho. Tipujem že už spali. 

,,VSÁVAJTE OSPALCI!!" zakričala som na chalanov a skoro ich šlak trafil.

,,Toto už nerob," povedal Felix a predýchaval . Ja som sa na nich len smiala. Jisung sa tiež zlakol no nedramatizoval to až tak. Ostatný hej. 

,,Tak zatiaľ." povedala Wheein a všetky štyri odišli. Ja som sa ako prvá pobrala domov. Konečne si ľahnem do postele. Som unavená ako vlk. Doslova. Nad tou myšlienkou som sa zasmiala. pomaly som bola pri dome ale moje nohy nevládali. Zrútila som sa na zem. Vrátila som sa späť na svoju ludskú podobu.

,, Zase ťa mám odniesť domov ja? "povedal a zasmial sa. Ja som sa len pousmiala lebo som nevládala čo len otvóriť ústa. Jisung sa tiež zmenil a zobral ma na ruky. Ja mu budem doživotne vďačná za to čo pre mňa robí.

,,Ďakujem láska," povedala som a už nič som nepovedala lebo som zaspala. 

<3 Hi! dnes dlhšia kapitola. Dúfam že sa to páči.Bye!<3