19-k

49 2 0
                                    

 < Bola som pri útese a pozerala na západ slnka. Zrazu zastavilo auto, mne povedomé. Vystúpil z neho muž. Nebol mi nijako známi. Po ňom vystúpila žena. Nadherná no rovnako ako muž. S ničím sa mi nespájala. Podišli bližšie ku mne. Bála som sa a tak som ustúpila. 

Zrazu sa mi žena prihovorila. ,,Bolo to len pre tvoje dobro." Prišla ku mne a chitila ma za tvár. Stekali jej slzy z tváre. Potom prišiel aj muž.

,,Prídeme po teba," povedal a otočili sa. Prišli k autu a odišli. Po chvílke prišlo auto v ktorom bol Hyunjin. Vybehol a objal ma. 

,,Sestra...." to bolo jediné čo povedal. Udivene som stála. Odtrhol sa odo mňa a videla som že plače. Potom sa začalo všetko vzďalovať.>

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zobudila som sa a cítila známe teplo vedľa mňa. Pozrela som sa na neho. Zrazu som si spomenula na ten sen. Hyunjin mi povedal sestra. Prečo? A tí ľudia sú moji rodičia? Aj Hyunjinový? Neni ich brat? Mala som s toho úplný bordel. Nechápala  som ani jeden obraz z toho sna. Celý život v klamstve? Alebo len dectvo? Šarapata v hlave mi nepomohla vôbec. Ešte k tomu aj môj pôvod. Vlk. Ako to stihnem spracovať tak aby mi to sedelo? Jaj zomrem s tolkého premýšlania!! 

Z myšlienok ma vytrhlo mrvenie tela vedľa mňa. Pomaly sa zobúdzal. Otvoril oči a usmial sa. Bol taký zlatý. Takéto to nemohlo byť aj skôr? 

,,Dobré ránko," povedala som. Pobozkala som ho a on to prehĺbil. Chytil ma za tvár. Pár sekúnd no mne to pripadalo večné. Celým telom mi prešlo teplo. Odtrhol sa a priložil mi na čelo jeho pery. Jemne ma pobozkal. Jeho čelo priložil na moje a usmial sa.

,,Aj tebe, láska," povedal. Usmiala som sa ešte viac. Tešila som sa s jeho prítomnosti. Nevedela som si predstaviť život bez neho. Bez chalanov. 

,,Zlato. Koľko je hodín?"

,,6:50. Máme čas," povedal a lahol si naspäť.

,,Kedy si šiel spať?"

,,Okolo 2hej ráno," zavrel oči. 

,,Tak tonie! žiadne spanie! Mal si ísť spať skôr!" Buchla som ho vankúšom na čom som sa aj poriadne zasmiala.

,,Nesmej sa! Však ma týraš!" Smial sa. Takto to pokračovalo ani neviem ako dlho, ale trvalo to do vtedy dokým sa nevzdal. Pozrela som sa na hodiny a bolo 7:20. Čas ísť z postele. Vyliezla som a šla sa prezliecť. Hygiena bola jasne prvoradá. Ale že to mám šťastie, že? Dostala som krámi. Ako by mi to všetko nestačilo ešte aj toto. Ach! Jedna nevýhoda . Bývam v dome plnom chlapcov! Do pekla! Musím to niekomu povedať. Komu? Napadlo ma komu a okamžite som písala.


" Ahoj Moonbyul"

Okamžite odpísala.

"Ahoj Jun. Čo potrebuješ?"

"Vbehla by si do drogérie kým pôjdeš doškoly?"

"Áno. Tipujem máš krámi."

"BINGO!"

"Dobre utekám. Pá!" Vypla som mobil a musela som to nejako vyriešiť kým pôjdem do školy. Ale ako!? Paníkarila som. Nič mi nanapadalo. Nakoniec mi niečo napadlo. Obmotala som si okolo nohavičiek toaleťák. Dúfam že to vydrží. Do školy si  zoberem pre istotu druhé nohavice. Vypadla som z kúpelky. Jisungie sa na mňa pozrel. Vydel niečo lebo sa začal trariť trocha kyselo. Aspoň myslím že to bolo kyselo.

,,Čo je zlato?" spýtala som sa ho.

,,Tebe je čo? Si vyplašená," povedal a podišiel ku mne.  

,,Ženské problémi," povedala som. Jisung ma chytil za ruky a pobozkal. Chytila som ho okolo o krku a pobozkala som ho. Odtrhol sa.

,, Si silná. Keby niečo potrebuješ som tu," povedal. Odišiel a šiel sa prezliecť. Odišla som dole a dala som si raňajky. Dúfam že Moonbyul príde až k nám. Neviem či to toaleťák vydrží. 

Dole začali zchádzač chlapci. Nevšimli si na mne nič čo ma veľmi potešilo. Nakoniec zišliHyunjin a Minie. Minie mala z vlasov hniezdo doslova.

,,Divoká noc?"

,,Aj hej," zasmiala sa Minie.

,,Tak dnešok sa pokús prežiť," zasmila som sa.

,,Dobré ráno aj tebe," povedal rozospato Hyunjin. Dole zišiel Jisung a opýtal sa to isté čo ja.

,,Vidieť že ste spolu," povedal Hyunjin a zasmial sa. Ja a Jisung sme sa na seba pozreli a zasmiali sme sa. Sadli si všetci traja a najedli sa. Tí dvaja sa šli prezliecť a potom sa aj s taškami vrátili. Ja som si taktiež vybehla po tašku a tak isto aj ostatný. Vyšli sme z domu a šli smerom škola.

<3


On... On je inýTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon