On... On je iný

23-k

Všetko ma bolelo. Nemala som mu to dovoliť. Zasmiala som sa na tom. Dajako som sa vytrepala z postele. Obliekla som sa a dostala som sa nejako dole. Tam boli Jisung a Felix. Pozreli sa na mňa a ja som sa im pozravila. Rozprávala som sa s nimi dokým neprišli ostatný. Najedli sme sa a odišli sme sa pripraviť do školy. Neviem ako to v škole vydržím.

Dole som zliezla len tak tak pomaly som sa dostala k dverám. Chytila som dvere za klučku keď zrazu ma niekto predbehol. Jisung otvoril dvere a pustil ma von. Chodila som ako tučniak. To bude srandy v škole! Povedala som si ironicky pre seba. Vonku sme počkali chalanov. Tý sa tiež na mne zabávali ale od nich to už berem v pohode. V škole to bude inak. Zrazu sa predo mnou objavila známa tvár. Hwasa. Tá si ma obzrela a pochopila prečo chodím ako tučniak. Nesmiala sa ale vedela som že veľmi chce.

Celú cestu som sa rozprávala s Hwasou a moju "chôdzu" , keď sa to tak dá nazvať, som ignorovala. jediné čo mi to pripomínalo boli chalani. Hwasa stále na nich hučala no nepomohlo. V škole som sa len s nimi pozdravila a nejako som sa snažila utekať. No skôr som vypadala ako nemotorný tučniak. Hwasa sa trocha začala smiať no to som bola už pri slrinkách. Všimla si ma Moonbyul. Prišla ku mne a objala ma. Tipnite si aká bola jej prvá otázka?

,,Divoká noc?"

,,Hej," odpovedala som jednoducho. Išli sme do triedy a sadli na svoje miesto. Rozprávali sme sa asi 10 minút do kým do triedy nevošiel Yongsuho. Ani sa nepozdravil ale sledoval ma vystrašeným pohľadom. Ja som si užívala jeho strach. Sadol si a pozrel sa inam. Zrazu vedľa mňa pristála postava Seungmina. Skoro ma z neho šľak trafil.

,,Vieš že si psom nedala jesť, že?" JA DUTÁ HLAVA!

,,Ale neboj sa I.N sa vrátil a dal im žrádlo," usmial sa. Ďakujem za Jeongina. Úplne som na psov zabudla. Chúďa Duri a Soha.

Začali sme sa rozprávať a Yongsun nás stále sledoval zo srachom v očiach. Taktosa na mňa a chalanov pozerá odkedy zbil Jisunga. Všetci sme si užívali jeho strach. Nemal sa s nami zahrávať. Zazvonilo a do triedy vošla učiteľka. Hodina prvá: matematika. Zaspala som. :D

(Hodina druhá: Dejiny umenia)

Táto hodina a trochu zaujala ale nie na toľko aby som učku celý čas počúvala. Zaosrila som len tedy keď to bolo zaujímavé. Moonbyul spala a Hwasa so Seungminom tak tiež. Yongsun zo mňa nespustil oči. Videla som len strach nič viac v očiach nemal. Zamiala som sa nad ním.

(Hodina tretia: Hudobná a.k.a volná hodina)

Na hodobke už nikto nespal. Keždý sa rozprával alebo sa učil. Ja som si len sedela a počúvala rozhovor Moonbyil, Hwasi a Seungmina. Nezápajala som sa. Yong sun a jeho partia zabudli na mňa. KONEČNE! Jeho oči ma nepozorovali.

(Prestávka)

Šla som si pre veci keď som si všimla že Yongsun ma pozoruje. Už mi to ale liezlo hore krkom. Keby ma pozoroval čas od času ale nie nonstop. Vybrala som sa za ním. Bál sa ako malé šteňa.

,,Idiot prestaň ma sledovať!" zakričala som na neho.

,,Par...don. Ja som.....nechcel aby..s.si sa rozčúlila," zakoktal sa.

,,Tak ma nesleduj a nebudem rozčúlená!" odišla som od neho a vrátila som sa do triedy.

(Štvrtá hodina: Anglina)

Museli sme na hodine dávať pozor lebo hodinu zastupovala riaditeľka. Tá anglicky viem a veľmi. Preto na jej zastupované hodiny nie sú voľné. Nemohli sme nikam pozerať okrem tabuli. Ja tomu hovorím hodina utrpenia.

( Piata hodina: Výtvarka)

Ďalšia zastupovaná hodina ďalší pokoj od učky. Aspoň už nemusím sedieť ako stĺp čo si od nás žiada riaditeľka. Zase za začali rozprávať a ja som zase len počúvala. Yongsun sa zase na mňa ani nepozrel za čo som bola rada. Vnímala som len svojich priateľov.

(Obed)

Išli sme na obed. Pripojili sa k nám chalani aj Solar a Wheein. Ma-Ri si sadla pri Yongsuna. Urazila sa na mňa. Ale aspoň mi dala pokoj. My sme si sadli na obvyklé miesto. Jedli sme a byvili sa. Zrazu išla okolo mňa nejaká žiačka a potkla sa. Jedlo mi padlo na gebulu a ona padla. Nezaujímalo ma že som špinavá ale či je ona v poriadku. Postavila som ju na nohy.

,,Si v poriadku?"

,,Áno. Ou..prepáč. Nechcela som," ospravedlnila sa.

,,To je v pohode. Si nová?"

,,Hej.Som Park Roseanne. Rosé," predstavila sa mi.

,,Ja som Hwang Jun. Tešíma," povedala som jej. Odniesla to čo jej ostalo na tácke a potom sa vrátila. Predstavila sa ostatným a prisadla si. Mne sa lepila celá hlava ale nevadilo mi to.

Všetci sme išli odložiť to čomu sa v škole hovorí jedlo a odišli sme domov. Rosé mala odvoz a babeny bývajú na druhej strane mesta. Doslova sme utekali domov. Zase hlavne ja a Jisung. Dobehli sme domov a sadli sme si na gauč kde sme čakali na chlapcov.

Dobehli aj oni a šli sme do izieb.

,,Zabudla si že dnes je tréning? Stále ťa všetko bolí?" Opýtal sa ma.

,,Nie nezabudla som," zabudla.

,,A idem a nič ma nebolí," chcem ísť. Neviem stále zvládať zmeny.

,,Inak....čo je v tej starej budove?" stuhol. Niečo tají.

,,Tam...........tam........tam som vidiel zomrieť rodičov. Ja ......nie som ich biologický brat, "sklonil hlavu. Chudáčik. Zrazu len zdvihol hlavu a povedal: ,,Bolo to dávno. Teraz žijem tu," usmial sa.

,,V tej škole si vyrastal...keď už bola zničená a stará," kývol.

,,Tam ťa našiel Chan, že?" Zase prikývol.

,,Už o tom nehovorme," povedal a tým skončil rozhovor. Pripravila som sa na tréning a začala som sa učiť.

(2-3 hodiny potom)

Doučená, prezlečená a pripravená na tréning ktorý bude trvať do pol noci. "Super! Ironicky. Ja chcem spaaaať!" Ale musím. Musím sa to naučiť ovládať.

Vybrali sme sa do lesa a začali trénovať. Dobehli aj baby. Ako som povedala boli sme tam do pol noci. Keď sme sa vrátili spadla som hneď do postele a zaspala som. :D

<3