Ráno som sa zobudila ale z izby som výjsť nechcela. Chcela som len zavolať mame a opýtať sa odkiaľ je Yeji. Mame som aj zavolala a povedala že asi o hodinu tu bude. Jedine čo som višľa z izby bolo smerom do kúpelne. Jisung ku dverám pravidelne chodil ale dnu sa nemohol dostať. Viem že som ich nechala v strachu ale nechcem im nič vysvetlovať dokým nebudem mať istotu a to pri nich ľahké nebude . A hlavne keď je s nimi Jisung. Ten by mi nedal pokoj dokým by som mu to nepovedala.
Hodinu som sedela na posteli a čakala na mamu. Pozerala som von oknom a vnímala vtakov na nebi a aj ich štebot. Zrazu niekto klopal na dvere.
,,Zlato môžem ísť dnu?" Pýtala sa mama
,,Poď," vošla ale s ňou aj Jisung.
,,Jisung prosím nechaj nás osamote," povedala mama. Pozrel sa na mňa a ja som mu kývla nech ide von. Odišiel. Mama si sadla vedľa mňa a chvíľu bolo ticho. Ja som ho prerušila.
,,Odkiaľ je Yeji?"
,,Z deckého domova. Rodičia sa jej vzdali keď bola ešte bábätko. Žila tam 10 rokov a znenávidela každého kto ju tam mal rád. Keď sme si ju brali nechcela sa s nami rozprávať. Asi po troch týždňoch sa začala s nami rozprávať. No stále nám neverila. Zrazu po nás ale chcela lásku čo nás prekvapilo. Ale tvoj otec ju miloval až tak že jej dal všetko čo chcela. Omotala si ho okolo prsta ale ja som jej nikdy nedala to čo jej nebolo potrebné. Ja som sa nepodala a preto sa ku mne chová ako k psovi a aj k tebe len preto že si ťa neomotala okolo prsta." Vysvetlila.
,,Prečo sa ale oco chová ako tak?"
,,Kvôli Yeji." Zase ostalo ticho. Pozrela som sa na mamu a zase na nebo.
,,Včera sa k nám Yeji vlúpala," mama ostala prekvapená.
,,Mama posledný čas sa nám deje ženájdeme alebo nám zavolajú priatelia že sú v nebezpečenstve. Kreď ich nájdeme sú zbitý a pri sebe majú odkaz. Ludia čo ich mlátia sú dvaja. Jeden z nich je Yeji. Včera mi to veľmi dobre naznačila."
Mama na mňa pozerala ako na blázna. Viem že mi neverí. A prečo by mi verila poznáma asi tak 3-4 mesiace. Že ma to neprekvapuje.
,,Yeji by to nespravila," povedala.
,,Keby to nespravila ,chytila by ma podkrk tak že mi ostal otlačok ruky?" Nadvihla som hlavu aby to videla.
,,Spravila by to?"
,,Neviem," sklonila hlavu.
,,Nevieš? Žiješ s ňou koľko? 8-9 rokov a ty nevieš?" Postavila som sa pred ňu. Neodpovedala mi.
,,Som si mohla myslieť že, aj po tých veciach čo ti robí aj otec aj Yeji, ich budeš obhajovať. Prečo ma to nenapadlo skôr? PREČO SOM SI MHLA MYSLIEŤ ŽE MI POMôŽEŠ??!" Som pochodovala po izbe.
,,KEBY SOM NA TEBA KAŠĽALA PRIŠLA BY SOM SEM?! TEŠILA SOM SA ŽE KONEČNE NÁJDEM SVOJE DETI ALE TY SI MYSLÍŠ ŽE JA SI BUDEM ZASTÁVAŤ NEVLASTNÉ DECKO?!?" Postavila sa oproti mne.
,,ÁNO! MYSLELA SOM SI ŽE SI JEJ ZASTANEŠ!!"
,, Si myslíš že na tebe mi nezáleží?"
,,Áno...."ostalo trápne ticho. Ja som sa pozerala do zeme keď zrazu mama povedala.
,,Zoberiem ju do Nemecka. Nech je od teba a ostatných čo najdalej," povedala a odišla. Som to celé posrala.
<3
أنت تقرأ
On... On je iný
أدب الهواةLes je plný zvierat. Ludia ich stále ale všetky nezazreli a niektoré žijú medzi nimi. Mladá Hwang Da-som potom už Jun je obyčajné dvieča. Ale v škole ju nemá nikto rád. Skupina chlapcou ktorý ju zo srdca nenávideli sa s ňou začnú baviť. Raz sa jej...
