On... On je iný

17-k(Hyunjin pov.)

Ušiel som zo školy a šiel niekam kde zmiznú všetky moje myšlienky. Do lesa. Zabehám si a vrátim sa. No myšlienkám som sa dovtedy nevyhol. Han má šťastie. Má krásnu a milú babu a ja nikoho len bratov. Ale koho si mám nájsť keď jedinú ktorú mám rád je Jun? Všetci v škole sa nás boja. No ako ktorý. Niektorý su na strach trocha blbý. Napríklad Yongsun. 

Konečne som vošiel do lesa. To miesto milujem. Jediné miesto kde sa vypnem od myšlienok. 

Zmenil som sa na svoju vlčiu podobu a rozutekel som sa ako s vetrom o závod. Ten pocit milujem viac ako les. Bežal som až do stredu lesa kde som si len lahol a odychoval. Po chvílke som sa rozhodol že pôjdem k jazeru. menšia sprcha sa neuškodí. Pomaly som šiel k jazierku ked som zbadal dievča v mojom veku. Rýšavá, pehavá a vysoká.  Je nádherná. Pomaly som prišiel k nej ale ona sa ma nezlakla. 

,,Ahoj vĺčik," klakla si a pohladila ma. 

,,Nebojíš sa ma? Si statočný," plachý niesom lebo nie som obýčajný vlk. 

,,Akým smerom ideš?" spýtala sa ma. Otočil som sa smerom ako je jazero.

,,K jazeru? Tak pôjdeme spolu," povedala a postavila sa. Šiel som za ňou. Bol som unesený jej krásou. Je krajšia ako Jun. Oveľa.

,,Ako ťa volájú zvieratká?" spýtala sa ma. Ako jej to mám povedať tak aby sa nezlakla. Nič mi neostáva len sa zmeniť. Hovoriaci vlk by nedával velký zmisel.

,,Hyunjin a teba ako volajú ľudia?" spýtal som sa jej. Otočila sa ale vystrašená nebola. Skôr nadšená ale z jej výrazu som to nevedel posúdiť. Stále sa usmievala.

,,Dang Minso. Minie." odpovedala. 

,,Niesi vydesená?" Stále som bol prekvapený

,,Prečo? Za to že sme rovnaký? Vlk by sa nedal pohladiť tak lahko,"povedala otočila sa.

,,Aj tak ťa budem volať Vĺčik. Len aby si vedel."

,,Aspoň ma čakaj," povedal som keď ona bola odo mňa asi 5 metrov.  Celú cestu bolo ticho čo mi vadilo ale keď som z nej nemohol spustiť oči. A ona si obzerala les. Jazierko nebolo ďaleko. 

,,Ušiel si zo školy?" Zrazu sa spýtala.

,,Áno. Ty tiež?"

,,Áno. Kto mi to zakáže?  Mama je na psychiatrií a otec je mrtvý." 

,,To je mi lúto. Ale niečo podobné mám aj ja. Mama a otec doma neboli už asi 5 rokov."

,, Ale tebe to veľmi nevadí." Má pravdu. Nevadí mi to. Ani bratom. Sme radi samy. Prišli sme ku jazierku a sadli sme si.  Napadlo maže skočím do vody ale čo by robila ona? Nudila by sa?

,,Hej vĺčik chceš sa okúpať?" povedala aja som sa na ňu len zmätene pozrel. Mala na tvári divný úškrn. Zrazu do mňa šťuchla a ja som bol vo vode. Ostal som chvílu pod vodou aby som zistil ako zareaguje. Začala kričať. Tedy som mal príležitosť stiahnuť ju do vody. Stiahol som ju a odplával. Vynoril som sa a videl ako jej rýšavé a dlhe vlasy zavadzajú v tvári.

,,Ty trulo," povedala a zasmiala sa.

,,Nemala si ma zhodiť nestiahol by som ťa," povedal som a zasmiasl sa. Keď jej vlasy nezavadzali vo výhlade tak si ma obzrela od hlavy po pety. Ja som si ani neuvedomil že tričko som mal nalepené na tele takže bolo vydieť skoro všetko.

,,Neobzeraj si ma!" zhúkol som a ona sa zasmiala. Ja som si sadol do vody ale neuvedomil som si že hlavu budem mať pod vodou , takže som sa troška napil. Rýchlo som sa sa vystrel na nohy a začal vykašliavať vodu. 

,,V pohode?" opýtala sa ustarostene.

,,Hej..len...som sa ...napil," vtedy je hlas znel ako smiech. Keď som sa na ňu pozrel stále sa smiala tak som sa začal aj ja. Čakal som dokím sa dosmeje aby som ju potopil a  tak som sa k nej pomaly priblížil. Dosmiala sa a ja som ju chitil za pás a šmaril som ju do trocha hlbšej vody. Keď sa vynorila tak vlasy jej zavadzali.

,,Vážne?" smiala sa

,,Čo ti vadí Minie?" smial som sa. Zmizla pod vodou. " Hyunjin čakaj útok," povedal som si. Skočila na mňa zo zadu a obydvaja sme padli zase pod vodu. Vynorili sme sa a začali vykašliavať vodu. Tento krát som sa nenapil len ja. Ale ona neprestávala ani po niekolkých minútach. Vystrašila ma.

,,Si v pohohe?" Spýtal som sa jej ustarostene.

,,Už tačína........byť lepšie," odpovedala no neprestavala. Pobúchal som ju po chrbte a ona vykašlala všetkú vodu.

,,Už je lepšie," zasmiala sa.

,,Nesmej sa. Dusila si sa vodou!" 

,,To je na tom to najvtipnejšie. Ja sa dokážem zadusiť aj vzduchom," smiala sa ďalej. Šialené decko. Zakrútil som nad ňou hlavou.

( o 4 hodiny neskôr)

Neviem ako dlho sme tu boli ale užívali sme si to. No Minie sa väčšinou smiala a ja som zo seba robil debila. Netušil som koľko je hodín a kedy končí škola. Užíval som si. Bol som práve pri vodopáde na druhom konci jazierka keď na mňa Minie skríkla.

,,Vĺčik!" skríkla Minie

,,Áno?"

,,Je obed!" skríkla.Už?! O chvílu sa končí škola! Ale ako tak rýchlo uschnem a dostanem sa tam?

,,Minie budeme musieť ísť!" zhučal som a začal plávať k nej.

,,Všetko je v taškách ale akotak rýchlo uschneme?"

,,Netuším ale musíme si pohnúť," Začali sme utekať. Napadlo ma že sme vlci , tak prečo tak nebežíme?

,,Minie zmeň sa!" povedal som jej a tak aj spravila. Srsť mala ryšavú. Stále utekala. Ja som tak tiež spravil. Z chvílku sme boli vonku z lesa tak sme sa museli vratiť do svojej podoby. O asi 5-10minútach sme boli pri mojej škole. 

,,Minie dala by si mi tvoje číslo?" opýtal som sa jej. Kývla a vytiahla si mobil z tašky. Začala mi ho diktovať a ja som si ho zapísal. 

,,Ešte než odídem," prišla ku mne bližšie a dala mi pusu na líce.

,,Pá Vĺčik," zamávala mi a odišla.

Vrátil som sa do školy kde ma už čakali Han , Minho a Jun. Tohto dňa nebudem lutovať aj keď ma za to aj zdžubú. 

<3 Hi! Chcela som trocha zmenu a tak som spravila z pohladu uprchlíka Hyunjina :D. Dúfam že sa vám to páči. Robím to len pre zábavu a vašu radosť. Bye!<3